Tým, že premiér vyhovel všetkým kritikom z doma aj vonku, chce sa vzdať funkcie, tiež múdro rozdal budúcej vláde dohodou vlastných „nové karty“ a ponechal si v rukách tromfy, ukázal, že v politike je šachistom, čo dovidí o štyri ťahy dopredu než jeho súperi či nepriatelia. .
Určitú zmenu už naznačil na tlačovke o výsledku z rokovania OĽANO aj tým, keď premiér iba prečítal spoločné stanovisko strany k súčasnej situácii vo vláde. Nedal tak možnosť médiám na otázky, aby niektorí novinári mohli vraziť deštrukčnými provokáciami a prekrútením základných informácii klin medzi koaličných partnerov a sťažiť im dohodu ako udržať naďalej 4-koalíciou.
Zároveň to bolo aj akési záväzné posolstvo k východiskovej dohode z krízy pre dvoch rebelujúcich koaličných partnerov. OĽANO dohodu s nimi oprávnene podmienilo aj vlastnými reálnymi požiadavkami. Ako strana, ktorá má podstatne viacej mandátov v NR SR než všetky tri dohromady. Z tých dve s počtom mandátov už len 23 dohromady vystúpili verejne a ultimatívne s požiadavkami, ktoré sú nad rámec zvyklostí a slušnosti.
Niektorí politológovia verejný oznam požiadaviek dohody OĽANO na dvoch rebelujúcich koaličníkov označili za chybu. Je to však opodstatnená výčitka? Nie! Prečo by mali matovičovci rokovať s rebelantmi za zatvorenými dvermi, keď SaS a Za ľudí verejne pokorili svojho hlavného partnera a nútia ho k veľmi vážnemu ústupku - rezignácii predsedu vlády, ktorý sa zaväzuje to splniť.
Aj múdri znalci politiky by mali uznať, že „zatvorené dvere“ by už neviedli k dohode. Poskytli by v tomto bludisku vzťahov len nežiadúcu indiskrétnosť, zákulisné ťahy a výpady. Pretože rebeli, akú si sami politickú kašu navarili, musia si ju teraz i zjesť. Premiér im ich „obed“ v nedôstojnej úlohe „pinkla“ iba priniesol na rokovací stôl. Možno sa im z navareného jedla už dvíha žalúdok. .
Lebo teraz je Čierny Peter v rukách rebelov. Čo by tak malo zabrániť z ich strany k vzájomnej dohode? Veď vo svojej politickej hre vyhrali, minister zdravotníctva odišiel a premiér je ochotný odísť? OĽANO predložilo seriózny návrh dohody bez ich škandalizovania, ktorý ak Remišová, Sulík a ich spojenci odmietnu (čo sa však zrejme nestane), tak by inak oni dvaja aj ich strany v politike neprežili.
Ak áno, tak len nakrátko, v trápnej úlohe so spolkom Smeru a Hlaso Smeru, Sme rodina, prípadne iným problémovým spolkom. Takisto ako si kedysi vedel „umravniť“ Mečiar rebelujúcu Slotovu SNS a neskôr Fico SNS Danka, musí si urobiť v koalícii poriadok aj budúci premiér hlavnej vládnej strany. Veď má poruke značnú podporu vyše tretiny zo všetkých poslancov parlamentu u tých vlastných.
V opačnom prípade budeme svedkami sústavných vládnych kríz a destabilizácie Slovenska. Veď pravidlá v každej stabilnej vlády sú tie, že ten člen, ktorý má v nej málo žetónov, musí svoj vplyv obmedziť a podľa toho aj šikovne manévrovať. A v prípade veľkej nespokojnosti môže z nej odísť. Ale až potom by ju mal verejne kritizovať za konkrétne nedostatky. Tak to zvykne byť v civilizovaných krajinách.
Podľa mňa po rekonštrukcii vlády nastanú voči nej zaujatých a jednostranných kritikov (aj z médií) ťažšie časy. Nebudú si môcť tak lacno či bezdôvodne už kopnúť kedykoľvek do vlády či nového premiéra. Keďže ich vďačný a stály terč – Igor Matovič sa im už múdro vytratil z mušky cieľa.
Ale musím sa priznať, že som stále čakal, že na funkciu premiéra do roka vyrastie. Lebo on sa vie rýchlo učiť. Žiaľ, veľmi ľutujem, že nevyrástol, lebo by mohol byť pre spoločnosť veľmi užitočným premiérom. Najmä dnes, v meniacej sa neprehľadnej dobe, keď dezinformáciami sa už dezinformátori živia, však musí mať premiér nevyhnutnú sebadisciplínu. Pretože musí vedieť to základné v politike, kedy má mlčať, kedy musí hovoriť. Čo v konkrétnej chvíli médiám treba povedať, či prezradiť, prípadne aj zamlčať. A tomu sa on nechcel za rok naučiť. Takže bude dobre, ak rezignuje.