S predstihom včas som dostal po prehlásení sa na prvé očkovanie na mobil správu, kedy a kam sa mám dostaviť na zaočkovanie. Celý tento úkon potom netrval dlhšie než nevyhnutný čas, tiež nenáročne a bez akejkoľvek nervozity. To ma po rôznych „výstrahách“ v médiách celkom prekvapilo.
Pri druhom vakcinovaní 18. marca mal som však značné osobné zdravotné problémy. Už predom som bol ako kardiak s výskytom fibrilácií srdca silno vystresovaný. Spôsobila mi to najmä správa v televízii, že v Ružinove sa vytvárali pri očkovaniach veľmi dlhé rady. Vznikol tam veľký chaos a nespokojnosť, takže potom tam musela zakročiť aj polícia.
Obával som sa, že s povinným respirátorom na ústach a nose, s ktorým sa mi až príliš ťažko dýchalo, skolabujem priamo v zdravotnom zariadení ešte pred zaočkovaním. Trošku ma však upokojilo spoznanie stavu, že v čakárni bol iba primeraný počet ľudí, a vládol tam pokoj.
Lenže s respirátorom sa mi zle dýchalo (v prvom prípade som mal rúško), takže by mi zrejme srdce v časovo nevyhnutnom „procese“ skolabovalo. Preto som vysvetlil sestričke, čoho sa obávam, a všetko šlo potom urýchlene.
Veľký problém vznikol až po zaočkovaní, keď každý zaočkovaný si musí povinne odsedieť 15-minút v priestoroch ordinácie. Dôvod je ten, či sa po podaní vakcíny individuálne a náhodne nedostaví zdravie vážne ohrozujúca reakcia vakcíny.
Vysvetlil som moju situáciu, že ak ma hneď nepustia pred budovu nadýchať sa čerstvý vzduch, že mi hrozí fibrilácia srdca. MUDr. Štefana Gorthu, PhD, som tým dostal v oboch možných rozhodnutiach do riskantného postavenia. Ale problém bez prieťahov zvážil a rozhodol odborne, nie byrokraticky a opatrnícky. A čo podstatne, aj ľudsky v záujme mňa.
Dal mi číslo svojho mobilu, aby som mu mohol v prípade zdravotných ťažkostí z vakcíny hneď zavolať a prepustil ma von pred budovu na čerstvý vzduch aj . s papiermi o zaočkovaní. Tam som si mal niekde blízko odsedieť povinnú štvrťhodinku. A potom mu až len zavolať, či som v poriadku bez negatívnych príznakov.
Mňa celkom neznámeho človeka aj vyprevadil z ordinácie a poskytol cenné rady. Veril mi, čím osobne riskoval. Lebo som ho mohol sklamať a nedodržať nevyhnutnú časovú požiadavku. Tým, že hneď z polikliniky odídem, cestou niekde skolabujem, ponesie za to on zodpovednosť.
Preto mu a celému očkovaciemu tímu právom patrí moja srdečná vďaka a uznanie aspoň slovné. Veď prejav úcty pacienta voči lekárovi materiálny (aj symbolickej hodnoty) by trestné orgány mohli potom hodnotiť trestne ako prejav nedovolenej korupcie.
Aj na základe tohto individuálneho poznatku sa domnievam, že dnes médiá vyhľadávajú a zveličujú každé zlyhanie vo veľmi zložitom a zraniteľnom projekte, aké je samotné očkovanie proti mutantom Covidu -19. Namiesto toho, aby pomáhali v ťažkej dobe (na základe zistení v teréne) vylepšovať chyby samotného systému, tak často iba šíria neoverené, poplašné a superkritické vraj správy a komentáre.
Tieto „kritiky pre kritiku“ však v ničom nepomôžu občanom, ale ich len znepokojujú a zvyšujú všeobecný chaos a neistotu. RTVS sa už za jednu takú „kritiku“ musela ospravedlniť verejnosti, ale iné médiá v tom za túto dezinformáciu stále mlčia. Šlo o správu, že následkom vakcíny nečakane zomrela po zaočkovaní jedna v podstate zdravá žena na trombózu.
Ale ak sa chce, tak v každej kritike (aj v oprávnenej) sa dá zistiť, že viacej zlyhávajú jednotlivé zložky systému, ktoré sa na jeho zlyhanie neraz len vyhovárajú. Hlavná časť zlyhaní a chýb je v samotných ľuďoch pri realizácii konkrétnej celospoločenskej úlohy. Keďže v rovnakej veci niekde to ide dobre a nikde vôbec nie. Výhovoriek a kritík sa ľahko nájde veľa. Kde je ochota, vôľa a odhodlanie tam sú zvyčajne aj priaznivé výsledky. Viď prípad v Ružinovskej poliklinike, ktorý som v blogu opísal.