Takže čo už od týchto amatérov možno čakať? Keď ich (okrem šéfky) už v médiách systematicky prášia oveľa viac než príliš zaprášený koberec? Veď čo sa potom dá od nich a od ukričaného. nikým nerešpektovaného lídra národnej reprezentácie očakávať, keď ho už vraj nikto neberie vážne? A ktorýkoľvek béčkový či „príliš múdry“ novinár si môže čímkoľvek a akokoľvek doňho kopnúť.
Nuž, čo už, keď pred daným tímom „amatérov“ sa postavila do cesty ešte aj pandémia smrti. A si ju i sami „hlúpo skrížili“ najnebezpečnejším nepriateľom - temer nezraniteľnou a všade prítomnou korupciou. Všemocnými a v mnohom aj basou ohrozenými šíriteľmi z radov oligarchov. Vraj našťastie pre nás všetkých (bez rozdielu politického, náboženského či sociálneho názoru) sa črtá znova „jasné svetielko nádeje“
Záchranou vraj je donedávna úspešne a bezpečne kaučujúci šéf v trestne „správne ošetrených“ províziách i korupciách. Aj so svojím najbližším dlhoročným komplicom, teraz už zradcom. Zárukou znovuzrodenia (aj „záchrany národa“) je najvyššia kvalifikácia tohto bývalého nadaného a všetkého schopného súdruha v kaučovaní trestnej nezraniteľnosti. Počas jeho úspešnej 12-ročnej celoslovenskej národnej reprezentácie.
Keď len „nehoda a náhoda“ vraždy novinára aj vraj finančná výpomoc „vlastizradcom“ Slovenska Sorosom z USA poslúžila sa zbaviť národovca a slovenského Fénixa „veľkej obľuby“ od demokratickej moci. Ale dnes za „vytrvalej a múdrej“ podpory médií, a najmä neobmedzenej finančnej pomoci po ďalších ziskoch bažiacej a ohrozenej oligarchie, vzlietol z popola záhrobia do nových výšin. A to by mal byť náš záchranca a nádej zo súčasných trasovísk, neistôt, nepokoja a chaosu z pandémie a krízy? .
Neblahými skúsenosťami, a Blahom podkutý aj ukutý, cirkvou pokrstený a birmovaný zrodený demokrat od špiku svojich kostí, by On vládnucím amatérom ukázal (vrátane hlavnej šéfky) iný spôsob vlády. Ako možno všade, v akejkoľvek podobe a nečase, vyhrať každý boj. Len sa musí profesionálne, bez začervenia sa, demagogicky vedieť klamať a mediálne šíriť naučené lži.
Nebáť sa ani hlavnej arbiterke vytrhnúť z jej rúk „píšťalku“, a pískať jej potom podľa toho, na akú nôtu by mala v záujme oligarchov, ich osobnej bezpečnosti a veľkých ziskov tancovať. A keď nie, tak jej nevyhnutné zahrať rovnaký „čardáš a marš“, akými kedysi zahnal do defenzívy, mocenskej bezmocnosti aj „morálneho obvinenia“ neposlušného prezidenta Michala Kováča „pravdomluvný“ premiér Vladimír Mečiar.
Takže vidieť, že bývalý súdruh nenašiel v sebe ani kúsok bežnej „súdružskej sebakritiky“, alebo „kapitalistickej sebareflexie“. Ešte nie je opäť premiér a už vystrčil skryté býčie rohy. Keď na pondelňajšej tlačovke Smeru ostro zaútočil aj na pani prezidentku.
Tým istým tónom ako na neschopnú vládu a najmä jej premiéra a predsedu parlamentu. Ale nielen tým, že ju označil za všeobecnú amatérku. Pravdou však je, že som o tom v nedávnom blogu tiež položil iba na zamyslenie otázku, či nie je „v politike amatérkou“?. Nie ako on varovným výkričníkom a jednoznačným tvrdením, že skutočne ňou bezo zvyšku je.