Sú už médiá ako tlač za komunizmu? (2.)

Autor: Jozef Sitko | 22.2.2021 o 22:27 | Karma článku: 9,63 | Prečítané:  836x

Ďuriš Nicholsonová: „Koalícia by mala vymeniť premiéra“. O tomto zámere oligarchov, ktorý  bol od vzniku vlády a nie až teraz, som písal už 11.apríla a 14.apríla: „Kopú médiá do Matoviča zámerne? (1.) a (2.)“

Ale vtedy jeho čitatelia to skôr považovali za moje strašenie návratom Smeru a Hlaso - Smeru než vôbec možnú reálnu hrozbu. Neuplynul však ani rok a táto moja „kuvičia“ predpoveď sa splnila.

Pani prezidentka volá po politickej zodpovedností vo vláde, Pellegrini v médiách jej dokonca kontruje nevyhnutnou a okamžitou rezignáciou vlády aj s požiadavkou, aby následne vymenovala do predčasných volieb „jej“ úradnícku. A mienkotvorný novinár varuje: „Buď dajú dole premiéra, alebo sa v štvorkoaličnom formáte nedožijú leta.“ Akosi razom a do seba vštko zapadá ako do dômyselnej skladačky.

Vrava bezbrehých kritík, protikladných názorov a riešení sa šíri ako Covid a vyvoláva v spoločnosti celkom protichodné a vládou nesplniteľné požiadavky. Nepokoj, nespokojnosť a chaotická radikálna rebélia rapídne narastá  a spokojnosť ohrozených oligarchov a kriminálne namočených politikov tiež.

POLICAJNÝ PREZIDENT BY MAL KONEČNE KONAŤ!

Reálne k tomu najviac prispeli, ak vylúčime pandémiu vírusu, systematické a jednostranné kritiky a dezinformácie voči vláde médiami. Ale v záujme Slovenska treba veriť, že prevažná časť občanov  nakoniec  otvorí oči a zistí, kto a prečo  rozsieva v krajine túto neistotu, paseku a rozvratný chaos. To však pre všetkých neveští  nič dobré a užitočné.

Práve média vytvárajú  na vládu a jej šéfa trvalý deštruktívny tlak,  aby konali v zložitých problémových veciach hneď, tým neuvážene a chybne. V čoho dôsledku sa vyskytujú aj  rýchle a nesprávne rozhodnutia exekutívy.

Napríklad v prvej dekáde decembra nesprísnenie lockdownu pod vyvolaným tlakom podnecovanej verejnej mienky, keď  Pellegrini, Fico  a ďalší huckali verejnosť, aby sa jeho opatrenia zmäkčili tak ako v Čechách, aby sa po hromadnom testovaní konečne otvárali obchody a iné prevádzky. Tým však neospravedlňujem vládu, že všeobecnému enormnému tlaku ustúpila, a nepočúvla odborníkov ani svojho ministra zdravotníctva.

Policajný prezident by  mal  konečne nariadiť stíhanie organizátorov hromadného protestu v čase prísneho zákazu koncom roku 17. novembra aj toho následného. Archívne obrazové záznamy o tom sú. Bez dôrazného postihu vinníkov ukazuje vláda len svoju veľkú nerozhodnosť a slabosť v tom, že jej nariadenia netreba rešpektovať.

Vláda je potom bez výdychu vystavená opakujúcej sa  mediálnej kritickej smršti. Nielen na základe vzniklých vlastných chýb, ale aj neriešených a ťažko riešiteľných chronických problémov po predchádzajúcich korupčných vládach.

Veľmi falošne znie potom stanovisko, že čo bolo, to bolo, na to zabudnime. Vraj návraty  do nedávnej minulosti a ich oživovanie nemajú nijaký význam, lebo už v ničom  nepomôžu.  Lenže, prepáčte mi expresívne slovo, že nemožno zabúdať na  morálny a politický „hnoj“ po Ficových vládach, ktorý silno zapácha v celej spoločnosti. Od vrchu až po samý spodok systému štátnej moci a verejnej správy.

 V tom by nám mali byť vzorom Nemci. Tí po porážke Hitlerovho barbarstva  po ňom neurobili hrubú čiaru, ale veľmi tvrdou rukou  sa vysporiadali s nacizmom  A iba takto mohli premeniť svoj fašistický štát, ktorý trval oveľa kratšie než ten náš komunistický, na prosperujúci demokratický.

To je tiež hlavný, a u mnohých hlučných „kritikov“ osobný dôvod, že si želajú zvrhnúť Matoviča a jeho vládu. Lebo tú treba ešte včas zneškodniť, kým v radoch politicko-hospodárskej mafie „nenapácha hrozivé škody“ a hlbšie nenačrie až na dno korupcie v rôznych oblastiach politiky, ekonomiky či inej sféry, inštitúciách  štátu a verejnej oblasti.

Preto sa stačí obzrieť dozadu pred komunálne voľby, keď Smer ovládal verejnú správu. Mnohí primátori a starostovia ešte včas premaľovali svoju stranícku vizitku ako nezávislí kandidáti a s odretými ušami zostali vo funkciách. Práve z tejto skupiny sa graduje najviac „kritikov“  silné a presvedčivé vyhlásenia  proti vláde a veľká nespokojnosť s ňou. Temer s každým jej rozhodnutím a opatrením v čase pandémie. Média si ich zrejme vyhľadávajú, pričom pre vyššiu vierohodnosť zamlčujú ich politický „rodný list“.

Bolo to tak aj v nasledujúcom  prípade. Na obrazovkách som viackrát zaznamenal „kritika“ vlády – primátora Liptovského Mikuláša. Za Mečiara privatizéra Liptovských mliekarní, potom poslanca Smeru a teraz strany Hlas – Smeru. Ale pri jeho mene opozičnú politickú príslušnosť som na obrazovkách nezaznamenal.

MÉDIÁM ODPORÚČAM ATRAKTÍVNU TÉMU

Pre mňa nemá žiadnu dôveryhodnosť ani často medializovaná „kritika“ vlády zo strany funkcionárov centralistickej komunistickej Konfederácie odborových zväzov. Lebo už v novom šate je to zasa utajená podporovateľka Mečiara a potom Fica. Ako konateľ jej tradičného denníka Práca (v rokoch 1954 – 55)  by som  vedel o tom mnohé napísať, bol by to však dlhý príbeh. Pre ilustráciu uvediem však príklad, keď štyrom jej funkcionárom, pozvaných na redakčnú vianočnú kapustnicu, som „neslušne vykričal“, že sú podvodníci. Ale mal som na to slušný neosobný dôvod aj konkrétne spoznanie už po štyroch mesiacoch vo funkcii..  

Lenže ak sa mafii synchronizovaná a navonok skrytá deštrukcia vlády podarí, potom sa všetci budeme brodiť v korupčnom marazme až po samé uši. To nie je moje „nové videnie a  strašenie“ ako vraj vlani v apríli, ale oprávnený predpoklad nežiadúcej už reality.  Tento jednoznačný a „smelý môj súd“ sa vynasnažím  v ďalšom texte blogu konkretizovať na viacerých príkladoch.

Ako prvý príklad môže poslúži Penta a PCR testy, ktorými testuje vo svojich „sprivatizovaných“ laboratóriách za úžernícku cenu - jeden test až 70 eur, a tak zneužíva hrôzu z pandémie. Teraz sa údajne dá  testovať aj za 50 eur. Štátu po tzv. „privatizácii“ však zostalo  na testovanie PCR testami  len  20 percent labákov oproti pôvodnému stavu. Takže sa musí spoliehať v tejto vážnej situácii na ochotu a pomoc súkromníkov, do ktorej nemôže hovoriť a nič meniť podľa potrieb štátu. Neprajníci vlády si zrejme neodpustia poznámku, že aspoň nič nepokazí, že proces testovania PCR testmi tak funguje..

Informácia od magnátov, že za týždeň by ich laboratória vedeli zvládnuť temer 100-tisíc testov PCR, je  pokrytecká, zištná a v podstate aj nereálna. Z dôvodu, že by takáto „výpomoc“ spôsobila zrejme neriešiteľnú dieru v štátnom rozpočte. Keď by musela Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatiť za takýto vysoký  počet testov iba za jeden týždeň temer štyri milióny eur. To v dohodnutej cene s „dodávateľom“ vraj „iba“ 40 eur za jeden test a osobu.      

Veď to, čo bolo kedysi v štátnom zdravotníctve lukratívne, teda mnohé budovy, laboratória, diagnostické činnosti ako dialýza, magnetická rezonancia či iné hmotne výhodné prostriedky v novom podnikaní, to si Penta a ďalší expresní zbohatlíci od štátu uchmatli za veľmi smiešny peniaz. A jemu ponechali len chudobných, najviac chorých a prevažne starých pacientov a kolabujúci systém  štátneho zdravotníctva. Toho, z ktorého si funebráci odnášajú teraz mnohých mŕtvych. 

Preto „kritickým novinárom“ voči vláde odporúčam atraktívnu tému – zistiť si v čom konkrétne pomohli súkromné nemocnice Penty (a za akých veľkých ziskov)  štátnemu zdravotníctvu v čase žatvy smrti,  biedy a strachu? Koľkých nakazených pacientov Covidom 19 hospitalizovali od vzniku epidémie? Koľkí z nich zomreli a aké finančné prostriedky na ochranu pred pandémiou vynaložila poisťovňa Penty - Dôvera?

Zrejme tam bude neporovnateľne nižšia úmrtnosť k počtu hospitalizovaných z vírusu práve so zreteľom na kritický stav štátneho zdravotníctva. Prečo? Zodpovedať by sa mali za to Fico, Pellegrini, Raši a ďalší z plejády známych „lodivodov“ Smeru. Len si spomeňme na  kauzy v tejto i politicky významnej a citlivej sfére, ako sa donedávna aj v zdravotníctve dlho, divoko a beztrestne kradlo. Aj ktorí politici Smeru pre odhalené škandály museli z vrcholových funkcií utekať.

Napríklad nebohý predseda NR SR Pavol Paška z Košíc, v ktorých bol vtedy primátorom bývalý lekár, potom bývalý minister a dnes len poslanec Hlaso - Smeru Raši. Inak až  príliš častý hosť a kritik súčasnej vlády v televíznych debatách. Ale už obžalovaného Žigu Hlas – Smeru radšej do televíznych štúdií neposiela. Aby ako  Tomáš, Pellegrini či iní pravdomluvci chrlil prekrútené klamstvá a nacvičenú demagógiu v záujme pádu vlády.

Lenže tieto dávne kriminality permanentných hostí dnešných televíznych besied sú však iba vrcholom ľadovca. Čoskoro sa môžu dostať do hľadáčiku oka NAKA  nové, ešte pred verejnosťou neznáme kriminálne činy predovšetkým z umlčanej a znova oživenej Gorily. Tie, čo dlhé roky zakrývala polícia a prokuratúra pod ochranný čarovný štít, že skutok sa nestal.

UPROSTRED RIEKY SA KONE NEPREPRIAHAJÚ   

Preto nijaký šaman by nevykúzlil zázrak, aby bývalý premiér a šéf s počtom len 11-tich poslancov bol  v plošných televíziách najfrekventovanejším hosťom, vrátane jeho ďalších kumpánov a tiež zo Smeru Fica i Blanára. Na rozdiel  od šéfa vlády a strany s 54-mi mandátmi v NR SR, ktorého do štúdia nepozvaného kritizujú a prevažne lžami očierňujú práve tí, čo by mali mlčať, a včas zutekať niekde na ostrovy Karibských pirátov.

Ide o absurdný stav, keď opoziční expremiéri, zodpovední za mnohé, už obžalované zločiny, sú v týchto médiách najvítanejšími hosťami a kritikmi. A šéfovi exekutívnej moci,  obviňovanému za každé zlo v krajine,  upierajú právo reagovať na lži a brániť sa. Hrubo sa tým ignorujú výsledky demokratických volieb a demokratické právo občana (tobôž premiéra) na verejnú obhajobu za svoje konanie. Do akého dezinformačného chaosu a antidemokratického stavu chcú týmto prístupom nekompetentné a závislé médiá (od ich majiteľov) takto zdeformovať krajinu?

Tie vykúzlili ďalšie nevídané čaro tým, že bez volieb Hlas - Smeru je dnes suverénnou hviezdnou „stranou“ podľa  častých a účelovo opakujúcich preferenčných volebných prieskumov  a popularity politikov. Tých som od októbra narátal až dvadsať.

Z tohto poznatku o tom, čo dnes občanom hustia do hláv závislé médiá, by bolo rozumným východiskom poučenie  z jedného  múdreho príslovia, že kone sa nesmú prepriahať uprostred rieky. Veď horšie ako terajší pandemický nárast už nemôže  byť. Ale za predpokladu, že sa v štáte prestane šíriť nedôvera, neporiadok a rozvrat sebadisciplíny. A preto je nevyhnutné, aby sme   aj zo všadiaľ kritizovanými „koňmi“ to dotiahli aspoň na nepevný breh. Preto návrh Pellegriniho na úradnícku vládu, možno by ho uvítala aj prezidentka,  je v danej  dobe ničomne cynický a účelovo zavádzajúci hazard.

Lebo ide výlučne o prípad a hlúposť vidiny zaslepenca po predčasných voľbách, aby znova možno uchopil stratenú moc. Aby práve teraz dočasne riadili štát jednostranne profesijne zameraní odborníci, totálni nováčikovia v politike a v najvyššej exekutíve. Tí, ktorí sa nevedia dohodnúť ani v odborných otázkach pandémie.

Aj pani prezidentka má „svojich“ odborníkov, s ktorými  sa často radí.  Aj premiér má „svoj“ vlastný ich štáb, s ktorými sa radí, ale ich nie vždy rešpektuje. Lebo prihliada aj na ekonomiku, aby ju nezadusil. Rozdiel je iba v tom, že šéf vlády musí i rozhodnúť a niesť potom aj zodpovednosť. Ale aj hlava štátu má plné právo do daných vecí zasiahnuť kritikou či radou.  Jedine čo mi chýba na tomto  vzťahu v rámci Ústavy SR, je pozitívna spolupráca v záujme Slovenska.

(Dokončenie blogu o dva dni. Už v ďalšom začnem uverejňovať   autentické príbehy z mojej  knihy Vedieť odísť pod názvom: „Osobné nešťastie zrodom mnohého šťastia“. Kniha získala medzinárodné ocenenie klubov českých a slovenských spisovateľov - tradičnú „Literálnu cenu Ervína Egona Kischa“ za rok 2020.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?