Krimikauza – len ďalší pokus uchopenia moci

Autor: Jozef Sitko | 15.1.2021 o 0:33 | Karma článku: 10,11 | Prečítané:  1243x

Na nahrávkach Gorila Haščák (Penta) vraví o voľbách: „Volič je úplne hovno. Nevie nič. O ničom nevie nič ...“ „Tí ľudia vnímajú iba totálny, absolútny povrch.“ (Citát z Indexu – Sme 11.1.2021).

Zodpovedá toto cynické tvrdenie zrejme najbohatšieho Slováka – oligarchu, ktorého majetok sa odhaduje na vyše miliardy eur, naozaj  realite o politickej nevedomosti voliča? Túto odpoveď však ponechám názoru čitateľa. Ale pomôžem mu orientačne aspoň tým, že v blogu pripomeniem viaceré publikované (ne)podstatné udalosti, kauzy, paradoxy a tvrdenia politicky vždy „čarovanej“ reality a to  od 21. marca 2020 (nástupu novej vlády k moci) dodnes.     

 Začnem od konca, aktuálnou udalosťou, ktorá nedôvodne a politicky účelovo rozvírila hladinu názorov a paradoxov  až za samý bod varu. Ide o Lučanského samovraždu, ktorá bola jeho „šancou“ ako sa vyhnúť  hrozbe potupných vypočúvaní, súdnych pojednávaní, neistôt, dlhoročnému žalárovaniu a strate ťažko preukázateľného veľkého majetku. Žiaľ, z jeho  smrti nepochopiteľne profitovala politicko-hospodárska mafia. Hoci sa tak bez problémov zbavila nebezpečného svedka jej zločinov.  

 Naproti tomu o vláde sa potom v médiách vytváral krivý a falošný obraz, akoby ona niesla zodpovednosť, že si  generál sám zvolil tragicky osud ako jediné vhodné riešenie na „tichý“ a menej bolestný odchod do zabudnutia. Keďže dávno predtým kryl (aj ako hlavný šéf policajnej inšpekcie) nezákonnosti, zlodejstvá a zločiny oboch skupín Smeru. A práve títo hlavní vinníci všeobecného úpadku krajiny (aj morálneho), ktorým už mnohým  začína tiecť do topánok, stali sa  paradoxne  v tejto jasnej krimikauze „prokurátori“ a „sudcovia“. Keď im médiá umožnili šíriť o samovražde výmysly, spochybnenia a bludy. Dialo sa to formou a spôsobmi, ktoré (podľa mojich skúseností) nemajú v histórii kriminalistiky a novinárstva nikde obdobu.

KAŽDÉ OPATRENIE STRÁCA ÚČINNOSŤ, KEĎ...

Prečo až taký nezmyselný, ale účelný vývoj? Keď malo dôjsť v boji proti zahniezdeným korupčným a mafiánskym zločinom k rezignácii po premiérovi kľúčového člena vlády, ministerky spravodlivosti. A  tým aj o ďalší pokus ako ju čoskoro povaliť. V prípade nezdaru aspoň ju zoslabiť a destabilizovať.

Vari bolo na Lučanského samovražde niečo výnimočné, tobôž nezákonné, oproti vyskytujúcim sa vo väzniciach iným úmrtiam? Iba to, že samovrah bol ešte nedávno hlavným šéfom polície a predtým dlho velil policajnej inšpekcii. Preto vedel o zločinoch politickej, hospodárskej  a inej mafie neporovnateľne viacej než ktorýkoľvek už zo zatknutých jej komplicov a kajúcnikov. Takže ako živý bol pre tých na slobode potenciálne príliš veľkým bremenom a nebezpečím.

Zásluhou nezvyčajnej pozornosti médií spôsobil prípad neuveriteľné jazvy v dezinformačnom myslení  celému Slovensku. ˇúčelovo „zamestnal“ občanov nepodstatnou a nedôvodne rozdeľujúcou témou práve v najťažšej dobe štátnosti krajiny. Keď namiesto vyvolaných rozporov medzi občanmi  sa nad zlato žiadal práve pokoj, súdržnosť a rozvaha.     

 Len si pripomeňme tú veľkú drzosť a zneuctenie pamiatky skutočných obetí, keď tento  kriminálny prípad sa v médiách prirovnal k zavraždeniu novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Aj to, že sa pri účasti na pohrebe Lučanského neuplatnil pre politickú slabosť vlády zákaz zhromažďovania. Rovnako sa nezákonne zhromažďovali zrejme z politických osobných dôvodov občania a policajti, mnohí z nich ešte nedávno protežanti minulého režimu a jeho výhod pred sídlom Prezídia policajného zboru.

Opakovalo sa to, čo na pamätný deň výročia 17. novembra, keď nezodpovední zvedavci a ich huckajúci politickí dobrodruhovia porušili výnimočný stav a príkaz vlády proti šíreniu pandémie, čím ohrozili stovky občanov vírusom a potenciálne desiatky z nich aj  životom. Na toto objektívne konštatovanie netreba byť odborníkom na pandémiu či iný odbor. Ale zarážajúci je pritom stav, že na uvedené veľmi vážne porušenie „zákona“ som nikde nezaznamenal žiadnu kritiku. Ani médií, ani od pani prezidentky.

Chybil tiež v komunikácii premiér, bitý v médiách dlhodobo zo všetkých strán, že tento rozvratný jav, ktorý podnecuje cez médiá  deštrukčná opozícia, ostro neodsúdil. A vláda následne nevydala príkaz na trestné konania voči vedomým šíriteľom smrteľnej nákazy, ale aj tým, pre ktorých môcť slobodne demokraticky konať, znamená bezbrehé konanie na  chanie škôd a zla iným, až trestného činu.  V našom prípade dokonca ohrozenia ich životov. Ak by to takto šlo ďalej a právom sa táto „škodná“ spoločnosti primerane netrestala,  tak vývoj skončí v chaose, rebéliách a volaní „ľudu“ po tvrdej fašistickej ruke    .

Márne sú aj najprísnejšie účinné opatrenia proti šíreniu vírusu,  aj mimoriadne prijatý ústavný zákon o výnimočnom stave, keď Fico, Pellegrini a ďalší pyrotechnici všeobecnej skazy môžu ako poslanci navádzať nezodpovedných občanov, aby ohrozovali na životoch prevažnú časť spoločenstva bez akéhokoľvek postihu. Život tých občanov, ktorí neporušujú platné  pravidlá osobných obmedzení v záujme celej komunity. Tu už ide o zjavné zneužitie demokratických práv na rozvrat spoločnosti, popretie výsledkov nedávnych volieb a násilné uchopenie moci.  

Aby som bol voči čitateľovi čo najviac konkrétny, pripomeniem mu, čo sa dialo počas prvej vlny pandémie Covidu 19 proti vláde vtedy, a na čo sa už zabudlo. Ako sa v médiách kriticky písalo a hovorilo, ale aký bol nakoniec v rozpore s tým, celkom iný reálny výsledok.  Aby som v konfrontácii s minulosťou ozrejmil, o čo vtedy šlo aj teraz ide. A zamyslel sa nad cynizmom, morálkou a slovami najvplyvnejšieho a najbohatšieho oligarchu Haščáka, že „volič je len obyčajné hovno...“ Aj nad tým, prečo ho NS SR prepustil z kolúznej väzby  už na slobode stíhaného občana. Preto bez akýchkoľvek úprav odcitujem niektoré časti z rozsiahleho textu blogu, ktorý som uverejnil pred trištvrte rokom 11. apríla 2020 pod názvom:  

KOPÚ MÉDIÁ DO MATOVIČA ZÁMERNE? (1)

Je ešte dnes život najvyššou hodnotou len pre kresťanov? Sú médiá voči ani trojtýždňovému  premiérovi objektívne a nezaujaté? Nie sú tak najvýznamnejším pomocníkom ich nedávneho nepriateľa Fica a jeho oligarchov?“

 „Ale očakával som, že napriek ničivej tragédii porazení mocipáni rozkrádania štátu, mnohí z nich obdivovatelia vzorov ako je Rusko a Čína či iné autokratické režimy, sa aspoň načas skryjú do nôr svojich lúpeží.“

„Ale vôbec som nečakal zaujaté články voči novému premiérovi (bez argumentov) aj od renomovaných novinárov a publicistov, ktorých rád čítam. Veď roky volali po nevyhnutnej politickej, morálnej a celospoločenskej zmene.“

„Táto streľba ostrými  sa deje hneď, ako sa on ujal žezla moci. Hoci triumfálne vyhral voľby ako favorit boja proti korupcii, ale nečakane zdedil neporovnateľne silnejšieho nepriateľa – rozsievača smrti. Od jeho nástupu na najhorúcejší a najnevďačnejší post v štáte ešte ani neuplynuli tri dni a už známy komentátor si neodpustil zarýpať do Matoviča a zverejnil  svoju veľmi pochybnú celostránkovú úvahu.“

„Hoci on si ešte na Úrade vlády nestačil prezrieť ani svoj pracovný stôl so zásuvkami s nastraženou explóziou,. ale pisateľ ho už v čase rozkvetu koronavírusu direktívne úkoloval, že musí splniť  to, čo ľuďom nasľuboval pred voľbami. Lebo inak nemá právo byť úspešným a dôveryhodným predsedom vlády. Ako samozrejmosť mu „navyše“ pridal, „vraj“ sa musí excelentne vysporiadať s pliagou koronavírusu bez zbytočných strát na životoch a bez veľkej hospodárskej ujmy. Zrejme si redaktor splietol premiéra s čarodejníkom Karamorom.“  

„Bolo by omylom ma považovať za obdivovateľa súčasného premiéra. Veľmi ma sklamal vtedy, keď nelegálne nahral šéfa konkurenčnej strany Procházku. Ak by v politike platila slušnosť, tak ho za to degradujem na pešiaka. A mám určité výhrady aj k jeho častým a príliš radikálnym a často neuváženým vyjadreniam v médiách. Premiér by nemal byť hovorcom vlády, lebo novinári sú potvorské a zlomyseľné stvory. Ale som ho obdivoval ako majstrovsky zvládol predvolebnú kampaň. Len sprvu som mal obavy, či bude vedieť zvládnuť funkciu premiéra bez špecifických skúseností v súčasnom temne vládnutia. Tiež v najhoršej celospoločenskej kríze našich dejín.“

„Iba za dva týždne, čo sa po voľbách ocitol v najvyššej  politike, ho už prirovnávajú k Mečiarovi a Ficovi,  Akoby on mohol za koronu a bol už pre verejnosť väčším nebezpečím, než títo dvaja výtečníci bohapustého zla. Z niekoľkých článkov som sa dokonca dozvedel, že razom sa stal vo funkcii premiéra nebezpečne problémovým psychopatom, hoci v politike ho novinári dobre poznajú už desať rokov. Prečo je ním až teraz, a predtým nie, to však nevysvetlili títo narýchlo vykvasení psychiatri?“

„Akosi zabudli na skutočnosť, že Slovensko si zatiaľ vedie na výbornú pri zamedzení nákazy, oveľa lepšie než mnohé vyspelé a bohaté štáty (ale aj blízke krajiny - Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Nemeckom), ktoré otáľali so včasnými prísnymi opatreniami. Vari nám tento rozhodujúci dôsledok a výsledok v počte nakazených a mŕtvych padol z Neba ako Židom manna pri úteku z Egypta? 

Je to predovšetkým  zásluha veľmi prísnych a včasných, ale pre občanov príliš nepríjemných opatrení. Práve tých, za ktoré žne pán Matovič nespravodlivú kritiku. Hoci by mu mala patriť vďaka za jeho rozhodnosť, razantnosť, osliu tvrdohlavosť, zdravý sedliacky rozum a veľkú odvahu. Vraj ide o nezmyselne prísne opatrenie, keď sa zasa drótujú naše hranice ako za socializmu. Lenže zo zahraničia k nám prichádza  najviac koronavírusu. Azda nie?

Vari rovnaká Matovičova „hlúposť“ bolo rýchle testovanie a silové i okamžité uzavretie prízraku smrti v rómskych osadách? Ďalej zákaz šibačiek a tradičných zvykov stretávania sa v čase Veľkonočných sviatkov? Či rôzne separátne obmedzenia pri nákupe tovarov, zákaz športových podujatí, verejných bohoslužieb? To všetko potom vážne zasiahlo do osobných práv občana.

CIRKEV NEREPTALA, ALE SULÍK ZÚRIL

Dovolím si tvrdiť, že bez týchto odvážnych a všeobecnú nespokojnosť vyvolávajúcich opatrení Matoviča by u nás neplatili nízke čísla, ale by už bolo o zopár tisícok nakazených vírusom a o nejakú stovku úmrtí viac. Ale to je iba môj názor.  Určite pán Sulík ráta mŕtvych v iných číslach a omnoho benevolentnejšie v záujme záchrany ekonomiky.

Všetky doterajšie krízové opatrenia však boli podľa mňa nevyhnutné. Ale tiež veľmi nepopulárne a pre popularitu premiéra až priveľmi škodlivé. Ale on ich vo verejnom  záujme neváhal realizovať. Chvália ich  Španieli a Taliani, žijúci u nás. Aj opačne Slováci – exulanti v ich krajinách. Keď počujem autentické výpovede Slovákov z najviac postihnutých, od Slovenska z omnoho bohatších krajín, tak sa mi pred očami zjavujú najkrutejšie hororové prízraky a pohromy. Napríklad vyrozprávala o tom v rozhlase zdravotná sestra z New Yorku, čo ona v práci už denne zažíva. Ale to sa kritikom Matoviča ani neprisnilo. Lebo inak by asi nenašli odvahu rebelovať a nedôstojným spôsobom protestovať, že sa musia  mnohých samozrejmostí dnešného života materiálnej povahy príkazom zriecť.

 Naproti tomu cirkev nenamietala voči zákazu verejných bohoslužieb a prijala pre nich túto veľkú obetu s ozajstnou pokorou. Veď nadlho prerušiť bohoslužby, a to aj v čase najväčšieho sviatku zásadného charakteru – Zmŕtvychvstania Krista Ježiša, na ktorom jave sa zakladá viera kresťanov, je v novodobej histórii kresťanstva až nepredstaviteľná vec. Čo je vzorový protiklad s tým, ako minister hospodárstva pochytil amok, keď v stredu doobeda zapadol  autom na diaľnici v  pasci.

Myslím si však , že na tomto niekoľko hodinovom výpadku na cestách, ktorý rozhorčil celé Slovensko proti Matovičovi, má svoj nemalý podiel to, že v teréne bolo málo policajtov a že zastavovali všetky vozidlá.. Ale pričinili sa o to aj občania, ktorí sa chceli zrekreovať na svojich chatách, stráviť sviatky spoločne s celou rodinou alebo sa len spoločne s priateľmi zabaviť. Mnohí z týchto ľudí nezvyknú rešpektovať žiaden zákaz. A preto nemali rešpekt ani pred smrteľným vírusom. Aj preto museli byť kontroly na cestách, aby vládne nariadenie sa nestalo bezzubým papierom.“ 

„Akosi neviem pochopiť, prečo sa v časti médií silno brojí proti prijatým preventívnym opatreniam proti nákaze? Veď doterajší vývoj hovorí v ich prospech. Bez objektívneho  zdôvodnenia sa zavrhujú a kritizujú.  Hoci nikto nevie presne vyčísliť, aký by bol bez nich hrozivý dopad na výške úmrtnosti.

Preto v danej chvíli by mal mať premiér, ktorý doteraz vážne nechybil, u občanov, médií a koaličných politikov plnú podporu. Od smerákov a fašistov to nemôže čakať. Ale dosiaľ utŕžil aj od niektorých svojich koaličných partnerov iba kopanec. Takže kto tu koná zodpovedne a kto nezodpovedne? A ktorý z kritikov aj z radov novinárov zaručí, že pri uvoľnení prísnych opatrení nebudú desiatky tisíc obetí“.

Aj z  textu môjho blogu, uverejneného 11. apríla 2020, vyplývajú až príliš paradoxné poznatky, že už počas prvej vlny pandémie média objektívne neinformovali verejnosť o opatreniach vlády proti šíreniu korony. Ale predovšetkým by malo ísť o otázky a závery i z čiastkového čítania tohto pôvodného článku na pokračovanie, ktorý ani po 9-tich mesiacoch nestratil na aktuálnosti: PO PRVÉ, že ľudská pamäť rýchlo zabúda, najmä na tie podstatné veci. Konkrétne: Čo u nás po nástupe novej vlády negatívne vzniklo a začalo sa diať? PO DRUHÉ: Čo sa následne udialo a prečo sa tak účelovo kriticky dialo?  PO TRETIE: Ako vtedy o činnosti vlády  médiá informovali, ako potom jednotlivé udalosti a javy hodnotili čí verejností „naservírovali“? PO ŠTVRTÉ (najpodstatnejšie): Zrejme je už temer nepodstatné, čo akákoľvek vláda pre občanov urobí dobré či zlé, ale podstatný bude práve následný obraz, ktorý o jej konaní alebo iba zámere  vytvoria predovšetkým mienkotvorné vplyvné médiá.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?