reklama

Aj nová lož poslankyne SaS provokovala premiéra

Pred necelým mesiacom napísala (v SME 13.11.), že: „Oľano odmieta platiť za zdravotnú starostlivosť poistencov štátu v súkromných poisťovniach“ „Riešením je platiť viac za poistenca štátu ...!“  Pre zisky Penty?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Na článok odpovedal predseda vlády, že ona a jej šéf Sulík sú lobistami Penty. V tomto prípade má pravdu, pretože stačí nazrieť do publikovaných análov Gorily a pripomenúť i zatknutie jej šéfa Haščáka. V nej šlo o korupčné dohovory o privatizačnom rozkrádaní v zdravotníctve.

Stovky miliónov eur potom už legálne „vysala“ Penta cez svoju poisťovňu Dôveru zo zdrojov povinných platieb z poistného na úkor vyššieho rozpočtu pre systém štátneho zdravotníctva. Pre jeho nemocnice a iné zariadenia, ktoré zabezpečujú najzložitejšie a najťažšie prípady záchrany životov a zdravia a to v dominantných počtoch pacientov. Jasne sa to ukázalo aj pri dnešnej pandémii smrteľného vírusu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To je realita, ktorú by si mal objektívny občan, stranícky či osobne nezaujatý, konečne uvedomiť. Príkladov o tomto koristníctve skrytého sa obohacovania Penty je príliš veľa. A možností a príležitostí naň jej poskytli vlády Dzurindu, Fica aj Pellegriniho neúrekom. Je to však téma na rozsiahly samostatný článok, ktorý dúfam, že ešte napíšem.

NAHOTU CHÝB ŠTÁTU UKÁZALA PANDÉMIA

Napríklad, celkom inak vyznievajú údaje z účtovníctva Dôvery, ako keď sa zameriame na jej jednu jednoduchú „účtovnú operáciu“, na základe ktorej vyplatila stovky miliónov eur svojim majiteľom - akcionárom Penty. Na realizáciu tohto „zbojníckeho obohatenia“ a v podstate právne nepostihnuteľného podvodu stačila iba dômyselná účtovná machinácia kúpou bývalej malej poisťovne Apolo a jej kmeňa poistencov. Tá potom umožnila vyplatiť akcionárom Dôvery (Penty) až 400 miliónov dividend za jediný kalendárny rok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ide však o obrovské zisky akcionárov Dôvery (Penty) na úkor totožných strát štátneho zdravotníctva, z ktorých by bolo možné dofinancovať jeho úzke miesta a tým aj zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť pre prevažnú časť občanov. Práve tých starších a chudobnejších, ktorí ju najviac potrebujú.

Veď nejde tu len o veľké zisky Penty uvedené priamo v účtovníctve Dôvery, ale treba sa tiež pozrieť na jej podstatne vyššie finančné zdroje, ktoré využíva na rozsiahle investície do svojho hmotného prudko narastajúceho majetku. Takže to je smer Penty, ktorým sa stala vo viacerých oblastiach zdravotníctva dominantným subjektom. Keď so súhlasom Dzurindovej vlády získala do vlastníctva poisťovňu aj rozsiahlu sieť zdravotných zariadení a tiež distribúciu a predaj liekov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento lapsus štátu, dovolil skoncentrovať Pente tri oblastí zdravia v jej podnikaní, sa ukázal v plnej nahote v čase dnešnej pandémie. Prejavil sa aj pri testovaní CRP testami, keďže Penta a bezvýznamnejší súkromníci vlastnia spolu až 80-percent biochemických laboratórií. Takže pri vysokom poplatku za jeden realizovaný test 70 eur zrejme zarobila desiatky miliónov eur. Že by menej? Vidieť, že aj na nešťastí krajiny sa dá „slušne“, legálne a bez rizika zarobiť. Teda žiadna poskytovaná humánnosť a spolupatričnosť, ale tvrdý zištný obchod.

SYSTÉMOVA CLONA V ZÁUJME PENTY

Teda u Penty šlo a vždy pôjde aj o systematické veľké investície práve do výstavby nových, moderne vybavených nemocníc, čím tým navonok, zakryje pred verejnosťou svoje závratné zisky odtekajúce z chudobného a podvyživeného zdravotníctva. Lebo podľa môjho odhadu bude to možno až dve miliardy eur investícií Penty do svojho veľmi prosperujúceho majetku v oblasti zdravia. Ale peňťáci tieto investície určite nezaplatili z vlastných vreciek, ale výlučne zo ziskov v zdravotníctve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto je namieste položiť ministrovi Sulíkovi a jeho vernej služobníčke v parlamente, prečo lobujú za vyššie zisky koristníckej a rýchlo zbohatnutej Penty? Prečo, z akého osobného dôvodu, osočili v médiách premiéra, že je „asociál“, ktorý chce zámerne poškodiť zdravie poistencov dvoch súkromných zdravotných poisťovní?

Vari preto, že chráni štátne zdroje a s nimi aj oveľa širšiu časť najviac sociálne zraniteľných občanov? Veď v situácii, keď je potrebné šetriť každé euro na hasenie akútnych a narastajúcich problémov z dôvodu nevyspytateľných dôsledkov pandémie, je ten správny čas pre zvýšenie platieb poisťovniam zo štyroch na päť percent z priemernej mzdy každého pracovníka? Veď ročne by tak šlo o takú finančnú záťaž na rozpočet štátu, ktorá by tiež prispievala k ohrozeniu solventnosti štátnych financií.

Azda odborník na financie a v politike tvrdý karierista a populista, ktorý túžil po poste ministra financií a teraz možno túži až po poste premiéra, si túto nereálnu svoju požiadavku vynucoval zákernou kritikou IM, si to neuvedomil? Vari podporiť štátnu poisťovňu mimoriadnou dotáciou vo výške 200 miliónov eur, aby prežil systém štátnych nemocníc po zdecimovaní Covidom 19, nemala vláda poskytnúť?

Ale prečo by na základe požiadavky a kritiky formou zastierajúcej systémovej clony šéfa SaS mala „naliať“ vláda každý rok stovky miliónov do nenásytnej chobotnice (Penty), to nepochopím. Veď by to bol jej absurdný a trestuhodný čin. Nech pán Sulík konkretizuje, v čom a nakoľko Dôveru a jej zdravotný systém finančne zdeptala a ohrozila pandémia vírusu? Napokon kapitalistický systém podnikania neprináša iba zlaté vajcia v podobe veľkých ziskov, ale občas aj veľkých strát.

Práve v týchto súvislostiach treba vnímať aj zoširoka zverejnenú lož poslankyne SaS, že premiér vraj v rozhovore s ministrom školstva mal povedať nezmysel, že bude súhlasiť s otvorením škôl až potom, ak sa mu minister Sulík ospravedlní. Lenže IM nevpadol do Úradu vlády z Mesiaca, aby poskytol proti sebe šéfovi SaS túto explozívnu muníciu. Tá následne aj vybuchla vo večerných správach všetkých televízií. Pani poslankyňu SaS v nich uviedli v priamom obraze, aby mohla lžou osočiť a vyprovokovať čoraz viac kritizovaného predsedu vlády. Ale iba RTVS (tentoraz) zachovala objektívnosť a poskytla priame slovo v obraze aj „obžalovanému ničomníkovi“ premiérovi. 

Ostatné televízie jeho výhradu, že ide o číre klamstvo, odbili dvoma či tromi slovami moderátora. Uverejnil som už mnohé príklady, že niektoré médiá robia zjavnú antidemokratickú neetickú politiku v prospech jedenástky poslancov (údajne i strany), bývalých hlavných spoluvinníkov Róberta Fica a jeho už kriminalitou páchnuceho Smeru. O niektorých sa zrejme môže čoskoro zaujímať NAKA (viď Žiga). Aspoň to by mohli zobrať na zreteľ svoje renomé kompromitujúce médiá. Alebo až natoľko hlboko klesli, že im je to už jedno? 

PREČO PÍŠEM PROTI KRITIKÁM VLÁDY? 

Pred troma dňami som zverejnil aktuálny a zaujímavý blog s názvom: „Prvý veľký úder od vzniku štátu oligarchii“, ktorý už v prvý deň dostal „infarkt“, takže mal z hľadiska aktuálnosti a významu len „minimum“ čitateľov. Keďže som v ňom zdôvodnil dôvody mojej intenzívnej podpory novej vlády a osobitne jej predsedovi, tak z článku vyselektujem zopár viet a uverejním v novej podobe, prečo takto konám.

Kráčam však proti prúdu už divokej rieky, opačne než smerujú v drvivej prevahe prevažne účelovo protivládne orientovaní kritici. Vrátane zaujatej a často bezdôvodne vedenej kampane médií voči vlády a I.M. už hneď od jej vzniku.

Samozrejme, že sa mi za to ujde od diskutérov mojich blogov nielen uznanie, ale niekedy aj kritika a rôzne nelichotivé označenia. Veľmi rád prijmem aj nepríjemný vecný ohlas na text ktoréhokoľvek môjho publikovaného článku. Ak sa kritizuje jeho obsah argumentačne a nie všeobecne a jednostranne zdeformovaným osobným prístupom kritika. 

Teda za túto moju mediálnu priazeň k vláde a osobitne k premiérovi už od jej vzniku som nemal žiaden profit, ani jeho poďakovanie. Veď mi ani nič nemôže poskytnúť, aj keby niečo chcel. A nejaké tie kopance zaňho som rád utŕžil, hoci nie som im vôbec rád. Urazil ma však „anonymný diskutér“, ktorý ma ocajchoval nadávkou, že som stále komunistom a preto vraj píšem v blogoch iba samé „komunistické bludy a bláboly“.

Mal by však o mne aspoň čosi základné a konkrétne vedieť, ešte kým ma osočuje. Mojich rodičov po februári 1948 okradli a ožobráčili komunisti o ťažko vydretý majetok, takže v detstve sa aj pre mňa našla ľahšia práca namiesto hier. Tiež, že som v roku 1952 chcel zdrhnúť s bratom a kamarátom zo „socialistického raja“ do „kapitalistického jarma“. A v ten istý rok som ešte ako 17-ročný fáral v bani Jáchymova, kde som zažil mnohé násilia komunistického teroru na mukloch, čo iní nemohli zažiť ani po celý život. Ak by chcel tento „pán“ kritik, a možno i bývalý súdruh, o mne vedieť viacej, tak si môže o mojom pohnutom živote už od detstva prečítať v knihe Vedieť odísť.

Ale podobné „názory“ a „pľuvance“ sú našťastie výnimkou. Nemôžu ma odradiť od výberu tém mojich blogov a ich obsahu. Teda tých, ktoré sám považujem publikovať ako správne. Veď ako novinár a publicista som sa snažil po celý čas prispieť kritikou proti šíriteľom nespravodlivosti, korupcie, zlodejstva, chamtivosti a parazitizmu v akýchkoľvek dobách či sociálnych a profesijných vrstvách. A pred rokom 1968 som nepísal o politike, ale o športe, takže som sa svojmu presvedčeniu ani nemohol spreneveriť.

Takže práve to je ten môj vnútorný dôvod, prečo mediálne podporujem premiéra a jeho vládu bez ohľadu na to, či sa mi niektorí minister páči alebo nepáči, a to sa týka i jednotlivých strán koalície. Ďakujem práve I.M. že konečne sa našiel na skorumpovanom Slovensku odvážny a nebojácny bojovník, ktorý sa rázne postavil proti hydre politickej a oligarchickej mafie. A dôsledne zametá špinu a neporiadok, ktoré vznikli a nahromadili sauž od samotného vzniku samostatného štátu.

Lenže, žiaľ, má neúrekom veľký počet nepriateľov, ktorí majú vážny osobný dôvod, aby mu túto snahu a potrebu ozdravenia krajiny neprekazili akýmikoľvek prostriedkami. To je však pre Slovensko, slušných a bezúhonných ľudí veľké riziko a veľká výzva pre zodpovednosť. 

(P.S. Bude tento aktuálny a pre objektívne spoznanie významný blog aj primerane čítaný? Či hneď v prvý deň po uverejnení zasvieti na semafóre málo zelenej a príliš červenej STOPky? Nechajme sa prekvapiť, ako sa rozhodne samotný dispečer pre čítanie blogu.)

 

 

 

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  315
  •  | 
  • Páči sa:  6 055x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu