„Gábor Grendel, podpredseda parlamentu: Tlaky rôznych skupín, aby súčasná vládna koalícia skončila, budú po dnešku opäť o niečo silnejšie.“ (Úryvok zo SME 2.12.) Exriaditeľ Nadácie zastavme korupciu a člen Progresívneho Slovenska pán Sibyla napísal v SME výstižný aktuálny blog o zatknutí dosiaľ už vyšetrovaného, políciou nedotknuteľného , šéfa a spolumajiteľa Penty. Článok som si veľmi rád prečítal. Lebo ma potešil úprimný údiv, veľké prekvapenie a uznanie autora pre tento odvážny a najvýznamnejší čin polície, na ktorý som už dlho čakal. Odcitujem z blogu aspoň jednu vetu: „Akoby som sa ocitol v inom svete, nie na Slovensku.“
Práve začatý úspešný súboj novej vlády s korupciou, korupčníkmi, zlodejmi a mafiou je hlavný dôvod mojej podpory vlády a jej premiéra. Keď mnohé médiá nevyberanými spôsobmi aj lžami na nich útočia. Samozrejme, že sa mi za to tiež ujde od diskutérov mojich blogoch nielen uznanie ale niekedy aj kritika. Veľmi rád prijmem aj nepríjemný ohlas na text ktoréhokoľvek môjho publikovaného článku. Ak sa kritizuje jeho obsah argumentmi a nie jednostranne zdeformovaným osobným názorom kritika. Mediálnu „ochranu“ vlády robím ako správnu vec z presvedčenia. Od premiéra nič nečakám, ani poďakovanie. Veď mi už nič nemôže poskytnúť, aj keby chcel. A nejaké tie kopance zaňho som už utŕžil. Vôbec ma neurazí, keď podaktorý, opakujúci sa „slušný“ anonymný bloger ma označí pre iný názor na Matoviča, aký má on, pre môj dožitý vysoký vek 85 rokov, senilným. Urazil ma však „anonymný diskutér“, ktorý ma ocajchoval nadávkou, že som komunistom a preto píšem v blogoch vraj iba „komunistické bláboly“.
Mal by však o mne aspoň čosi konkrétne vedieť, kým niečo napíše. Mojich rodičov po februári 1948 okradli a ožobráčili komunisti o ťažko vydretý majetok. Takže v detstve sa aj pre mňa našla ľahšia práca namiesto hier. Tiež, že som v roku 1952 chcel zdrhnúť s bratom a kamarátom zo „socialistického raja“ do „kapitalistického jarma“. A v ten istý rok som ešte ako 17-ročný fáral v bani Jáchymov, kde som spoznal otrasné zážitky o násiliach komunistického teroru. Ak by chcel tento „pán“ kritik, a možno i bývalý súdruh, o mne vedieť viacej, tak si môže o mojom pohnutom živote už od detstva prečítať v knihe Vedieť odísť.
Ale podobné „názory“ a „pľuvance“ sú našťastie výnimkou. Nemôžu ma odradiť od výberu tém mojich blogov a ich obsahu. Teda tých, ktoré sám považujem publikovaťza správne. Veď ako novinár a publicista som sa snažil po celý čas prispieť kritikou proti šíriteľom nespravodlivosti, korupcie, zlodejstva, chamtivosti a parazitizmu v akýchkoľvek sociálnych a profesijných postaveniach. Napokon takto píšem aj pre blogy. A pred rokom 1968 som nepísal o politike, ale o športe, preto som sa svojmu presvedčeniu nespreneveril.
Takže práve to je dôvod prečo vďačím Igorovi Matovičovi, že konečne sa našiel na skorumpovanom Slovensku aj morálne odvážny a nebojácny bojovník, ktorý chce sa postaviť proti hydre a chobotnici politickej a oligarchickej mafii. A pozametať špinu a neporiadok od samotného vzniku samostatného štátu. Lenže má pritom temer nesplniteľnú úlohu, málo pomocníkov a neúrekom veľký počet nepriateľov. A tí majú vážny dôvod, tieto jeho zámery na ozdravenie krajiny ešte včas prekaziť akýmikoľvek prostriedkami.
V tejto veci som sa určite nezmýlil, čo dokazujú moje varovné avíza v mnohých blogoch po bezdôvodných kritikách vlády. Hneď po jej vymenovaní prezidentkou. Lebo vládna moc pod Matovičovým komandom Pente a iným oligarchickým skupinám uviazla hlboko v krku a začala ich dusiť nebezpečným protikorupčným programom.
O tom, že toto tvrdenie je hodnoverné potvrdzuje aj už teraz aktuálny vývoj v štáte. Nielen zadržanie šéfa nedotknuteľnej koristníckej Penty, ale aj rôzne množiace sa ako huby po daždi objednávané prieskumy, obsadenia a priebeh televíznych relácii, čo spolu podstatne ovplyvňuje myslenie občanov. Im sa akosi rýchlo zmazala pamäť, že tu vládla vyše desaťročie mafia zlodejov, klamárov a podvodníkov, ktorých návrat na scénu bol po voľbách pre oligarchov jedine možným východiskom záchrany. Zrejme budú musieť zahamovať a hľadať iného šéfa vlády než čoraz viacej skompromitovaného v Smere „sympaťáka“ Petra Pellegriniho. V blogoch som tento nežiadúci vývoj naplánovaného oligarchami na predčasný pád vlády správne zistil a tiež ho kritizoval ešte v marci. A „získal“ za to viaceré posmešky, že fabulujem a fantazírujem. Celú skutočnosť preukážem jednoducho, keď odcitujem názvy (titulky) zopár mnou zverejnených blogov.
Prvý článok – štyri dní po vzniku vlády 25.marca: „Kopú médiá do Matoviča zámerne?“ Následne 4. mája som zverejnil komentár: „Ohrozená oligarchia hľadá záchranu v zmene premiéra“. Nasledovali ďalšie blogy: „Želania: skoliť Fica, potom Matoviča a nakoniec vrátiť Pelleho“, „Čo ohrozuje štát a „našu“ demokraciu najviac?“, „Mediálny lynč a lži sa proti Matovičovi ešte vystupňovali...“, „Položia vládu lži a médiá“ aj iné blogy. Posledný z článkov v prospech posilnenia labilnej vlády mal titulok (1. 12.): „Je ešte Sulík politikom koaličným či už opozičným?“
Danú situáciu pravdivo vystihol po zadržaní šéfa Penty len jednou vetou (citát zo SME 2.12.) premiér Matovič: „Mafia je len taká silná, aký slabý je štát“ Natíska sa potom vážna otázka: Prečo sa ho teda snažia média a iní „kritici“ oslabovať?
P.S. Prosím, prepáčte mi nesúrodé písmo a nevhodnú úpravu článku, ale chyby je mimo moje snaženie o nápravu. Ďakuje za pochopenie autor.