reklama

Je ešte Sulík politikom vládnym či už opozičným?

Je tiež lobistom Penty? Bude to práve On, čo pochová v našej histórii už druhú vládu? Má ambície sa stať budúcim premiérom? Či funkciu ponechá vrtichvostovej figuríne Fica? Tej, čo mu vždy prikývne podľa priania a zámeru?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Pri jeho známej nedisciplinovanosti, nezdravých ambíciách sa z týchto otázok nedá vylúčiť ani jedna, že by bola nereálna pre chybný odhad. Podľa mojich poznatkoch napáchal v politike už dosť hanebností, čo mu však pri jeho populistických „obhajobách“ zakaždým prešlo až príliš lacno. Lebo médiá si pred nimi neraz zalepujú oči a zapchávajú uši.

Pripomeniem aspoň zopár jeho politických vylomenín,  ktoré podstatne pošramotili u serióznych kritikov jeho povesť spoľahlivého a rozhľadeného politika. V minulosti len nakrátko podržal v rukách balóniky, ktoré mu ich do rúk zverila hneď po voľbách a porážke Ficovej vlády budúca premiérka Iveta Radičová. Ale za túto „poctu“ sa jej ani nie o dva roky odvďačil pádom jej vlády. Tým následne umožnil kolosálne rozkrádanie štátu, netrestanú korupciu, podvody, nezákonnosť a zlyhanie justície a polície nevídaných rozmerov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Netreba zabudnúť ani na to, že ako poslanec európskeho parlamentu a šéf u nás opozičnej SaS útočil vo významných zahraničných médiách na EÚ. Jeho radikálne a problematické názory sa však stretli v príslušných mediálnych besedách okrem rozčarovania aj s jednoznačným nesúhlasom iných diskutérov. 

Treba si tiež pripomenúť aj to, keď vo funkcii predsedu NR SR sa zišiel a dôverne s ním debatoval o vážnych politických problémoch (napríklad, vtedy aktuálnej voľbe generálneho prokurátora Trnku) s Mariánom Kočnerom. Veď o ňom už musel vedieť (so zreteľom na druhú. najvyššiu funkciu v štáte), že tento jeho prešibaný „dôverník“ figuruje v tzv. mafiánskych policajných zoznamoch. Vari mu to SIS(ka) v ranných denných „zvodkách“ zatajila?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Premiér Matovič obvinil poslankyňu SaS Cigánikovú a ministra Sulíka, že sú lobistami Penty. Bol na to dôvod? Predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo uverejnila na blogu SME článok (prebral ho denník SME (13.11.), z ktorého odcitujem nadtitulok, podtitulok a jeden úryvok: „Oľano odmieta platiť za zdravotnú starostlivosť poistencov štátu v súkromných poisťovniach.“ „Všetko zostáva po starom, len navyše hádžu cez palubu všetkých poistencov súkromných poisťovní.“ „Riešením je platiť viac za poistenca štátu a podmieniť výber akéhokoľvek zisku splnením merateľných cieľov. Konkrétne to znamená zvýšiť platbu za poistenca štátu (matky na materskej, detí, dôchodcovia či invalidi – bez ohľadu na to, v akej poisťovni sú poistení) na päť percent z priemernej mzdy.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Matovičovo ostré vyjadrenie nasledovalo hneď potom, čo Sulík skritizoval mimoriadnu dotáciu vlády „podvyživenej“ Štátnej zdravotnej poisťovni na záplatu vzniklých dier po pandémii Covidu. Nasledovala ministrova kritika vlády v médiách, keďže podobnú dotáciu nepresadil aj pre súkromnú Dôveru, vlastnenou Pentou. Faktom je, že naše životy a zdravie pred vírusom zachraňovala hlavne štátna poisťovňa. Aj napriek tomu, že štát už vlastní len asi 20 – percent biochemických laboratórií. 

Ale iba tieto zariadenia môžu vykonávať CRP testovanie. Takže práve Dôvera mala tak výhodu si zarobiť aj na Covide. Keď za jeden CRP test si od klienta požadovala premrštený poplatok až 70 eur. Prečo ich Penta neposkytla len za vzniklé náklady, ktoré temer naisto nepresiahli na jeden test ani 40 eur. Veľa by v tomto spore premiéra a ministra vedela objasniť aj Gorila, tiež účtovníctvo Dôvery a iné dôvernosti Penty, ktoré by usvedčili aj šéfa SaS a šéfku príslušného výboru, že sa možno nechtiac stali lobistami tejto koristníckej podnikateľskej skupiny. Do ktorej už odtiekli od roku 1998 zo zdrojov zdravotníctva stovky miliónov eur. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj „komentár“ o tomto konkrétnom zoširoka publikovanom spore bude stručný a mnohovravný. Ukončím ho iba citátom z jedného článku tlače, ako ukážku jeho hodnotenia v médiách: „Trvalo presne tridsať dní, kým premiér a líder Oľano Igor Matovič opäť ostro zaútočil na šéfa SaS Richarda Sulíka.“ Nuž, takto konfrontačne opuncovávajú premiéra, že má veľké rohy, kopytá a chvost. Potom niet divu, že Oľano upadá, ale Hlas a SaS rastú.

Preto by som Richarda Sulíka prirovnal k „torpédu“ veľkej nálože, ktoré neraz zaútočí, a často si pomýli svoj správny „Smer“. A to aj na loď, na ktorej sa práve plaví. Na toto tvrdenie mám dostatok poznatkov a dokonca dôkazov, o ktorých ešte bude reč.

O tom, že sa mi javí ako klasický autokrat, ukázal i v prípade, keď ešte pred voľbami vyhádzal zo strany SaS všetkých svojich oponentov, predtým verných spolubojovníkov za záujmy strany.. Lebo nezniesol ich autonómnosť, oponentúru a iný názor než svoj. 

Dokonca pri tomto kroku obetoval prudký pád preferencií a dokonca riskoval, že sa po voľbách už rozlúči s účasťou v parlamente. Dnes už jeho nové tváre v strane (až na výnimku zopár starých menej rebelujúcich poslancov) sú mu vďačné za poslanecký mandát, a preto si netrúfajú oponovať a kývnu na všetko, čo si želá.

Lenže svoj vnútrostranícky systém ústretovej lojality a súhlasu, ktorý tento populista a oportunista úspešne uplatňuje v SaS, sa snaží presadiť aj vo vláde ako „iba“ jej minister a podpredseda. Preto sa nemieni podriaďovať autonómnemu premiérovi Matovičovi, pretože si myslí, že On má nad ním v riešení problémov „navrch“.

A práve v tom spočíva spor máločo rešpektujúceho ministra Sulíka s autonómnym a rozhodným premiérom Matovičom. Na ktorého nervy vie fajnovo, vypočítavo a nepriamo, zabrnkať, na čo šéf vlády odpovedá nediplomaticky, priamočiaro a podráždene. Lebo sa zakaždým nechá podriadeným ministrom v zásadnejších veciach vyprovokovať. Keďže jeho konanie oprávnene považuje za zradu a útok od chrbta proti prijatým rozhodnutiam vlády. 

Toto tvrdenie zdokumentujem aspoň na dvoch nedávnych prípadoch a konkrétnych príkladoch neprípustného konania ministra hospodárstva, ktorý tým viac škodí vláde ako celá opozícia dohromady. Veď inak sa nedá nazvať situácia, keď Sulík pripravil svoj plán boja proti Covidu –19 a predstaví ho najskôr doobeda na mimoriadnej tlačovke aj s kritickým komentárom voči vláde, že: „Boj proti pandémii prebieha chaoticky a názory odborníkov sú ignorované“ – citát z Aktualít deň potom. Až poobede v ten istý deň ho predložl trom vládnym partnerom na už predtým zvolanej schôdzi koalície k pandémii.

Čo potom mienil riešiť v koalícii, keď už svoj plán kriticky vyriešil s novinármi? Ale to je iná kauza a silná káva, ako keď premiér informoval nemeckú kancelárku o svojom zámere celoplošného testovania. Od ktorej chcel spoznať názor na túto zložitú operáciu ako od najskúsenejšej političky v Európe. Takže prezidentka sa o tom dozvedela až z médií. A tie za to Matoviča riadne skritizovali.

O tom, že zvolaná tlačová konferencia Sulíkom, táto neprístojnosť koaličného politika, bola útokom na dôveryhodnosť vlády a hrubé porušenie koaličnej zmluvy, však médiá radšej pomlčali. A ešte ministerskému „pyrotechnikovi“ za výbuchy nespokojnosti a nemiestnej kritiky zatlieskali. Veď účel svätí prostriedok, a význam má to, aby rástli preferencie jedinej vládnej strany – SaS.

 Výsledok hlasovania vlády o akomkoľvek riešenom probléme sa následne stáva pre ministrov záväzným. Lebo inak žiaden rebelant, kritik či rozvratník nemá v nej naďalej čo byť. Vo vládnej koalície má však nesúhlasný a prehlasovaný minister (voči akémukoľvek rozhodnutiu vlády) možnosť konať len v rámci následnej alternatívy. Buď z nej na protest vystúpiť, alebo sa napriek nesúhlasu s prijatým postupom a prehlasovaním vo vláde musí bez protestu podriadiť a nie verejne ju nekritizovať..

Taký je politický úzus demokratického parlamentarizmu_v civilizovaných krajinách. Preto je pre každú koaličnú vládu nebezpečím rozvratu, ak koaličný partner túto demokratickú zásadu porušuje a cez médiá kritizuje na verejnosti jej nepopulárne rozhodnutia. Veď touto deštrukčnou kritikou nebezpečne podrýva jej dôveryhodnosť a vytvára jej politickú nestabilitu oveľa nebezpečnejšie, než to vie robiť opozícia. O to horšie, ak túto deštrukciu vyvoláva v osobnom záujme pre potenciálny zisk voličov alebo pre iné osobné zámery. Napríklad, že člen vlády má skrytú ambíciu sa stať novým premiérom.

K rozkladu súčasnej koalície vedie len jedna cesta - narušovať vzťahy v koalícii, klamať o nezvládnutom kritickom vývoji pandémie, systematicky a jednostranne zamerať kritiku médií voči vláde a účelovo vyvolávať veľká nespokojnosť v traumatizovanej spoločnosti problémami Covidu. Tento recept pre pád vlády sa už úspešne realizuje za pomoci neutíchajúcej protivládnej kampani médií.

Lenže politická násobilka realizácie moci v každej fungujúcej demokracii sa vždy odvíja a predovšetkým rešpektuje od výsledku volieb a získaného počtu mandátov u jednotlivých strán. Tento základný princíp systému demokratického vládnutia sa u nás deformuje a nerešpektuje po 21. marci 2020. Hneď od vzniku novej vlády s ústavnou väčšinou až s 94 mandátmi. Najvýraznejšie a neprípustne ho porušujú celoplošné televízie. Najviac však Markíza a RTVS.

To, že ide o reálne tvrdenia, plne potvrdzujú proti vláde zamerané televízne relácie, do ktorých sú najčastejšie pozývaní drzí klamári a podvodníci, ktorí vyše desaťročie drancovali Slovensko ekonomicky, právne a morálne horšie než komunisti Nebudem prekvapený, ak onedlho bude „musieť“ Markíza, RTVS, JOJ(ka) a TA3 niektorých z obľúbených smerákov aj  hlasistov pozývať už z Leopoldova.

Majitelia a šéfovia týchto najvplyvnejších médií a ich redakční služobníci nerešpektujú demokratické výsledky volieb. Ovplyvňujú takto jednostranne a jedným Smerom (I. a II.) našu krívajúco politiku už na obe nohy do recidívy korupcie a zločinu. Pre jednostranné usmernenie voličov podozrivo často si objednávajú aj drahé voličské prieskumy, ktoré sú následne výnimočne priaznivé pre jedenástich bývalých opôr Fica aj pre koaličnú SaS a ktoré zároveň informujú o prepade preferencií troch ďalších vládnych strán.

Takýto v politike osobitý jav je nielen výnimočný, ale i neuveriteľný, keď iba jednému subjektu preferencie rastú a trom koaličným stranám padajú. Má to výpovednú hodnotu o tom, čo sa v našej politike aj v médiách deje a aké prekvapenia ešte možno očakávať pri výnimočných kvalitách SaS v prospech voličov. 

Zaujímalo by ma, koľké desiatky miliónov eur oligarchia už „investovala“ do politiky pádu vlády? .Pretože len takáto „investícia“ mohla zrodiť nevídaný zázrak v dejinách slovenskej politiky. Keď po voľbách už na smrteľnej posteli skonávajúci Smer (I. a II.) zakrátko zázrakom ožil po „rekonštrukcii“ na Smer a Hlas. Vo volebných preferenciách strán tak získali iba jedenásti poslanci minulej vlády (totálne skompromitovaní Ficovou podporou úpadku štátu) prvé miesto. A spoločne so Smerom (I.) majú podľa prieskumu Focusu neuveriteľných až 28,6 percent potenciálnych voličov.

Podľa tohto prieskumu, ak by bol naozaj vierohodný, by už bez týchto dvoch strán, či už po predčasných alebo riadnych voľbách, mohla vzniknúť nová vláda, ale len s nimi. Im vraj v ničom neuškodili ani odhalené kolosálne kriminálne aféry, lebo „múdro“ vedená a draho zaplatená mediálna antikampaň proti vláde vymazala ako blesk z pamäti okradnutých občanov aj najhorší obraz o všetkých nepotrestaných zlodejoch z bývalej vládnej moci. Ale kto by bol tým vyvolencom oligarchie pri jej kormidle – opozičník a zradca Smeru Pellegrini či koaličník Sulík? Ale obe mená by boli so staronovou vládou prebudením do hrozivej budúcnosti. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  311
  •  | 
  • Páči sa:  5 929x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu