Až superlatívne hodnotenia prvej časti tohto blogu sú v protiklade s jeho nízkym číslom čítania za dva dni (2989x). Keď i jedna diskutérka za prihlásenie sa do systému zaplatila 4 eura, aby mohla poďakovať autorovi.
Falošný obraz o Matovičovi v médiách, že je najneschopnejším, najmenej kompetentným a najviac nedôveryhodným premiérom, sa intenzívne a účelovo vytváral už od prvej chvíle jeho vlády. Lebo bol v záujme oligarchov pred ich možným aj trestným postihom. Realizoval sa neopodstatnenou, sugestívnou a podružnou kritikou, osvedčeným to prostriedkom demagógie - opakovaním a vtĺkaním lží a prekrucovaných právd do hláv verejnosti.
Tá však nikdy nemala a nemá toľký čas, aby pozornejšie sledovala vývoj udalostí v našom už pred rokom 1989 skorumpovanom štáte. Takže ťažko v ňom rozlišuje falošné tóny, kryté kriminálne činy a klamstvá, už aj u usvedčených podvodníkov a korupčníkov v neprehľadnom politickom labyrinte. Práve na tomto univerzálnom mediálnom poznatku a prostriedku sa darí ľahko šíriť beztrestne rôzne dezinformácie o komkoľvek.
V tejto súvislosti by sme si mali uvedomiť, o čo dnes ide a čo vážne je v hre. Práve korupcia je chobotnicou každej mafie, ktorá do svojich mocných chápadiel u nás vtiahla do svojich záujmov a temnôt dokonca aj tých z vrcholu moci – štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti aj šéfa Špeciálnej prokuratúry SR. Čo hovorí samo za seba. A predstavme si, keď budú spolupracovať s políciou? Čo všetko a na koho môžu všeličo dnes neznáme „zaspievať“?
Ale práve to je ten podstatný problém - pre mnohých neprijateľný program premiéra, ktorý už odvážne, rázne, tvrdohlavo a riskantne začal presadzovať. Tým spôsobuje nedávno najvyššie postaveným politikom i iným korupčníkom nespavosť a strach. Pliaga Covidu sa do tohto nevyhnutne očistného procesu ako jeho hlavná prekážka priplietla ako sedemhlavý drak. To nie sú moje konšpiračné teórie, ako prvú časť tohto blogu nazval jeden bloger v diskusii. Ale je nádejou, čo presahuje jedno volebné obdobie tejto vlády.
Ukázalo sa, že od oligarchie závislé médiá dosiahli „kritikou“ Matoviča určitý „úspech“. Ale dosiahli ho neeticky. Účelovým a nevyberaným spôsobom a „obžalobou“ vo veciach, ktoré neboli v kompetencii premiéra a preto ich ani nemal čo riešiť. Veď on nie je v pozícii diktátora Stalina či iných zloduchov..
Tieto isté médiá zároveň ignorovali a ignorujú jeho jednoznačné úspechy. Napríklad výsledok málo bolestivých dopadov prvej vlny Covidu v porovnaní so svetom A to napriek veľkej „kritiky“ na každé opatrenie vlády v každej veci už dopredu.
To sú aj moje dôvody pre jeho obhajobu pred nespôsobnou kritikou médií. Pretože za súčasnej sloty a tajfúnu Covidu, mu žiadnu chybu neodpustia hoci musí konať v prospech spoločnosti okamžite, rozhodne v opatreniach, ktoré obmedzujú možnosti krajiny a rýchlo sa menia. Napriek tomu a lynčovaniu médií dosiahol konkrétne dobré výsledky. A v týchto konaniach, keď vláda už príjme záväzné opatrenia nešpekuluje nad stratou popularity a obľúbenosti. Ani vtedy neustúpi akýmkoľvek veľkým tlakom a húfom neprajníkov. Ak je presvedčený o správnosti týchto rozhodnutí. Presvedčia ho iba konkrétne argumenty oponentov.
Vidíme to aj pri Matovičovom projekte celoplošného testovania, ktorý úspešne obstál v pilotnej skúške. Ale kritiky bolo neúrekom pred akciou aj po nej. Opakuje sa to znova, keď už ide o oveľa náročnejšiu, komplikovanejšiu a významnejšiu skúšku a previerku funkčnosti najmä zložiek dvanásťročnou vládou korupcie zdevastovaného štátneho aparátu a samospráv.
Pri realizácii projektu ide o bezprecedentne najodvážnejšie a najnáročnejšie rozhodnutie premiéra, ktoré svojou náročnosťou na samotnú realizáciu nemá v dejinách našej štátnosti obdobu. Ako dopadne ťažko stopercentne predvídať, ale verím, že dobre.
Určitým problémom je sám Matovič, ktorý pre štvanie médií má už dnes proti sebe až priveľa neprajníkov. V médiách množinu redaktorov, v Smere, Hlase aj strane fašistov deštrukčných pyrotechnikov s náložami, v štátnej správe s časťou lenivých a korupčných byrokratov a v ohrozenej, znepokojenej oligarchie protikorupčnou politikou už samých nepriateľov. A práve aj v tom môže byť „utajene zakopaný pes“, A dôvodom predpokladanej kritiky o veľkom „neúspechu“ testovania a tým fiasku Matoviča.
Má teda reálnu šancu toto testovanie, aby bolo úspešné? Myslím si, že áno. A som aj presvedčený, že už inej cesty pre Slovensko okrem tej najprísnejšej, ktorá možno aj príde, ani niet. Samotný úspech testovania bude závisieť najmä od toho, či presvedčia neprajné médiá a deštruktori z Hlasu, Smeru a fašistov z egoistických politických príčin, aby ľudia zostali radšej doma? Lebo vraj nezabezpečí nijakú reálnu protipandemickú ochranu a môžu sa v miestach odberu nakaziť. Pre túto zhubnú a falošnú antikampaň sa vie vymyslieť veľa dôvodov aj údajných „argumentov“.
Samozrejme, že achilovkou zámeru pre (ne)úspech zostáva aj nevyhnutný počet zdravotníkov v teréne . Ale to ešte majú na rováši všetky vlády Smeru, nie tá 7-mesačná Matovičova. V prípade ich nedostatku sa budú možno niektoré odberné miesta Covidu operatívne zrušiť. Dôjde aj k nevyhnutným presunom personálu. To však spôsobí zmätky, nespokojnosť účastníkov testu a následné zvučné kritiky v médiách, vždy tých „najmúdrejších generálov“ po každej veľkej bitke.
Preto zaráža a zapácha hyenizmom, že neuplynie ani jediný deň, aby sa občan z médií nedozvedel o vláde a jej premiérovi nejaké kritické osočovanie.. Preto je namieste sa spýtať: Vari práve v súčasnej vláde sa nakopili (na nešťastie Slovenska) samí idioti a nekompetentní hlupáci? A naopak, azda všetkej múdrosti „proroci“ sú iba v médiách, Smere a Hlase či v inej „elite“ mudrlantov?
Takže týchto „kritikov“ a kuvikov na úrovni kotlebovcov sa dovolím spýtať, čo by oni robili na mieste premiéra a niesli by tiež za svoje rozhodnutia zodpovednosť? Vari by mali v prípade Covidu lepší a prechodnejší návrh, zmysluplnejšie riešenie ako „nekompetentný“ Matovič?
Preto ak by bol IM špekulatívnym politikom, ustráchaným alibistom a „chytrákom“ typu populárneho Pellegriniho, tak by sa zďaleka vyhol plošnej diagnostike vírusu. A pripravoval by si pre verejnosť výhovorku, prečo vôbec nekonal a nič ani nepokazil, pretože ani nič sa nedalo proti tejto razom zrodenej pliage sveta robiť inak, než konali iné vlády vo svete.
Pýtam sa tiež pochybovačov Matovičovho projektu, či azda z ich pseudokritiky vyplynul okrem škody aj dajaký zmysluplný úžitok? Nie je preto, prepáčte za expresivitu, „psou povinnosťou“ zodpovedných a slušných ľudí bez rozdielu na ich politický názor, náboženstvo, bohatých či chudobných, že ak chcú hovoriť do tejto vysoko odbornej a už vládou rozhodnutej predmetnej veci, výlučne v jej kompetencii, tak potom čo najmenej, veľmi uvážlivo a nie demolačne. A predovšetkým aspoň na tri dni neznevažovať a neničiť jej pozoruhodný zámer. Na kritiku majú čas aj po nedeľnej premiére jeho realizácie.
Myslím si, že o týchto prešľapoch médií v službách oligarchov určite vie aj pani prezidentka od svojich poradcov. Ale zatiaľ mlčí a na tento (podľa mojich skúseností) už vážny stav kriticky nereaguje. Pani prezidentku som volil, ak by sa vtedy dalo aj nohami. Oslovila ma svojou vecnou, presnou a presvedčivou argumentáciou, pokojom a rozvahou v predvolebných vystúpeniach aj vytrvalým a právne dôrazným prístupom v kauze pezinskej skládky. Neskôr predovšetkým tým, čo politikom najviac chýba, principiálnosťou. Čo pred voľbami sľúbila, to aj v najvyššom úrade. plnila Vo vážnych otázkach vždy zasiahla rázne, múdro, taktne a presvedčivo. Mal som z nej radosť, že dodržala vysoký politický a morálny kredit na funkciu hlavy štátu na výbornú.
Preto aj, keď na ňu sprvu v médiách niekto zaútočil, tak som sa ho snažil zmravniť. V mojich blogoch som jej viackrát robil „advokáta“ bez výhrad. Napríklad, keď ju jej neprajníci kritizovali pre účasť v zábavnej relácii JOJ(ky) - Inkognito, tak som k tejto kritike zaujal jednoznačné stanovisko. Následne ma neprajní dvaja diskutéri tohto blogu obvinili, že som na pani prezidentku napísal takú oslavnú ódu, aká sa píše v Severnej Kórei na ich Veľkého vodcu. Mojou odpoveďou bola glosa „Vraj óda na Čaputovú?“, ktorá mala značný úspech, keď blog prebral aj denník SME a dosiahol rekordných temer 80-tiíc čitateľov.
Preto, prosím, aby mi pani prezidentka prepáčila moju drzosť, keď práve od nej očakávam, že nebude k téme neopodstatnených deštrukcií a útokov médií na vládu a jej premiéra mlčať a zaujme k tomuto vážnemu problému principiálne stanovisko. Ako nestranná, nadstranícka a najvyššia autorita v štáte. Veď tieto médiá tým nežiaduco polarizujú našu už rozvadené a navzájom sa nerešpektujúce spoločenstvo, lebo ich úlohou by malo ho zjednocovať v boji s pliagou vírusu, aby ekonomika nás vedela uživiť.
Pani prezidentka, štátu dnes škodia médiá v službách oligarchov. Nie nevhodne komunikujúci premiér!“ Za týmto výrokom si ako 85-ročný starec stojím rovnako ako Matovič v protikorupčnej politike. Chcem veriť, že táto druhá časť tohto blogu nebude cenzurovaná pre svoj významný politický obsah.