Keď plagiátor kritizuje plagiátorstvo

Autor: Jozef Sitko | 24.8.2020 o 0:31 | Karma článku: 12,03 | Prečítané:  4938x

Už ani neprekvapujú nepravdivé a zaujaté (dez)informácie, spájané s novou vládou.. Pričom sa navonok táto mediálna hmla a šum javí seriózne ako „boj“ za  pravdu i morálku.

  PRÍBEH PRVÝ

  Ako príklad štvania proti vláde uvediem k významu témy neprimerane veľký článok s titulkom: „Chráni deti pred krivicou. Liek už poisťovne nezaplatia“(zverejnený 18.augusta.) . Jeho názov Vigantol je v podstate čistý vitamín D, pričom mal u nás v roku 2019 spotrebu až 318 657 balení. Do augusta ho plne hradili zdravotné poisťovne. Odteraz zaň budú pacienti platiť tri eurá.

Autor(ka) článku pod skratkou (jkr) zoširoka zdôrazňuje, aký má Vigantol veľký význam pre zdravý vývoj detí najmä do dvoch rokov. Čo redaktorovi (ke) potvrdil aj vyhľadaný odborník z Košíc pre neonatológiu, primár príslušného oddelenia.

Pre objasnenie, prečo článku venujem pozornosť, začnem citáciou jeho perexu: „Krajčiho ministerstvo  tvrdí, že Vigantol vyradilo na žiadosť držiteľa registrácie.“ Hovorkyňa ministerstva sa k tomu vyjadrila takto (citujem): „Držteľ registrácie daného lieku 30.apríla podal žiadosť o jeho vyradenie zo zoznamu kategorizovaných liekov.“ V článku sa však ďalej píše: „Keďže ministerstvo poslalo odpoveď tesne pred uzávierkou, s firmou sa už (nasleduje názov novín) nepodarilo spojiť.“

Vari nepreverenie samotnej pravdivosti vyjadrenia  ministerstva možno riešiť iba  touto vetou povrchnosti a alibizmu samotnej (dez)informácie? Azda nebolo nevyhnutné najskôr celú vec objektívne preveriť v Nemecku u príslušného výrobcu lieku vo firme Procter and Gamble? A až potom buď článok zverejniť, ak by hovorkyňa klamala, alebo ho hneď hodiť do koša. Ale také vraj „čosi vážne“, čo naznačuje článok, ponechať na názor dezinformovaného čitateľa (iba na základe neoverenej informácie, presnejšie povedané „sugestívneho klamstva“),  nemožno nazvať inak ako účelovú invektívu voči príslušnému ministerstvu a spochybneniu renomé novej vlády.

Je preto dôvod opodstatnene tvrdiť, že jediným zámerom redaktora (možno  redakcie) bolo, aby sa čitateľ zamyslel na tým, akú máme dnes vládu skutočnej „zmeny“. V zmysle vyznenia článku skôr morálne pochybnú a „návratom“ k politike starých mravov.. A v prípade Vigantolu bezohľadne asociálnu aj voči zdraviu malých detí.

PRÍBEH DRUHÝ           

Ďalší „skvost mystifikácie“ reality a dezinformácie je však už zjavný a plne čitateľný. Prezrádza to text komentára  pod titulkom „Krajči potrebuje vánok“ (publikovaný 20.augusta.). (Ide o názor na Matoviča):účty za koronu skladať ešte len bude, pretože doterajšie výsledky môžeme v zásade pripísať ešte Pellegriniho vláde, ktorá vydesene vyhlásila  plošnú karanténu. Všetko ostatné bolo popri tomto (správnom) rozhodnutí len podružné.

Keďže kľúčové Matovičove rozhodnutia v podobe „blackoutu“ a izolácie slovenského ostrovčeka sa, našťastie, neuskutočnili, naplno sa mohol realizovať až pri otváraní (zrejme ekonomiky) ...“

Nuž, dnes sa dá v médiách tvrdiť aj lož, že slnko svieti v noci a Mesiac nocuje na oblohe cez deň. Pretože, ak som asi na tri mesiace neupadol do hlbokej kómy alebo celkom neohlúpol, tak potom počas tejto doby premiér Matovič konal na rozdiel od deštruktívnych kritikov v prípade pandémie dôsledne, smelo a zodpovedne. Sprísnil,  doplnil, a čo je najpodstatnejšie, aj  prakticky  zrealizoval všetky narýchlo prijaté opatrenia a obmedzenia, ktoré počas štrnástich dní dovládnutia prijala predchádzajúca vláda. Pričom tiež správne určil priority ochranného procesu a nekompromisne ich vyžadoval aj od mnohých  proti nemu naladených rebelantov.  

Práve on to, čo tvrdím,  presadil (nie Ficova trasorítka)  napriek tvrdému odporu celej ekonomickej sféry. Napríklad vrátane koaličného partnera, ministra Sulíka. V tomto ani o meter neustúpil a tvrdohlavo vydržal. Len jemu (nie Ficovmu 15-ročnému  služobníkovi) vďačíme za to, že sme aj ekonomicky s nevyspytateľnou smrtiacou chorobou dosiaľ dopadli ešte celkom dobre. Najmä v porovnaní s vyspelejším svetom, keď v boji s vírusom sklamali i mnohí skúsenejší lídri Západu, ako naopak, nakoniec výsledkom prekvapil v kresle premiéra nováčik. 

Dokázal to napriek sústavnému spochybňovaniu jeho veľkej snahy, nepochopiteľnému  výsmechu a osobných urážok či lží v médiách. Práve toto sa dialo  hneď už od počiatku  vzniku  celkom neznámeho a dosiaľ klinicky nespoznaného ohrozenia sveta morom. Treba sa vrátiť štyri mesiace späť a spomenúť si, čo mal vtedy neskúsený premiér v tomto nerovnom boji so všemocnou pliagou reálne k dispozícii?

Iba vykradnuté a prázdne Štátne hmotné rezervy, skorumpovaný štátny aparát, políciu, prokuratúru, všade dookola hysterických kritikov a v štáte vládami Mečiara aj Fica spôsobený Eugiášov chlievik. Na tento havarijný stav Slovenska od 21. marca, dňa nástupu novej vlády, by verejnosť nemala zabúdať!

Problémom I.M. bola aj rozštiepenosť jeho neskúsenej vlády zo štyroch politických nesúrodých prvkov. Ale najviac ho ohrozila  v tejto najkritickejšej situácii (v ktorej sa ešte neocitol žiaden nový premiér)  absurdne  nafúknutá mediálna „super kampaň“ pre jeho už 22 rokov starý plagiát diplomovky. Tá potom vyvrcholila do  nebezpečnej  koncovky - odvolávania Matoviča v parlamente. Plánovačom však táto defenestrácia pádu vlády nevyšla, nakoľko I.M. obdivuhodne rýchlo zjednotil rozhádanú koalíciu.

Neviem, či sa to už stalo v Európe (okrem Talianska) inému predsedovi vlády, aby už v takom krátkom čase jeho odporcovia skonšpirovali za pomoci médií proces o mocenský rozvrat. Navyše v dobe ohrozenia krajiny smrtiacim vírusom a spôsobenému rozvratu jej hospodárstva..

No hlavnou pohromou pre premiéra boli a sú voči nemu nepriateľsky naladené média. Tie hneď potom, kým si ešte ani  nesadol za svoj pracovný stôl a zvolal prvú pracovnú poradu novovymenovanej vlády (21.marca), začali proti nemu ostrú a nekompromisnú paľbu nevyberanými prostriedkami.

Nechcú zobrať na vedomie presvedčivý výsledok posledných demokratických volieb, v ktorých Oľano prekvapivo a totálne porazilo Fica aj volebného lídra Smeru Pellegriniho. Dnes je však práve tento krajší klon trojnásobného premiéra médiami intenzívne forsírovaný ako v objednaných anketách „Najpopulárnejší politik“ a oligarchami nalinkovaný budúci predseda vlády.

Je až zarážajúci poznatok, keď v médiách má práve On a jeho v budúcnosti pravdepodobne kriminálne označená družina suverénne najväčší priestor pre svoje ďalšie klamstvá a vlastnú očistu z mnohých už preukázaných káuz. Hoci falošná identita Smeru II. v podobe Hlasu nie je ešte ani právne zaregistrovanou stranou. Jej popularita však zázračne rýchlo narástla nevídanou a prekvapivou priazňou či iniciatívou s Hlasom spolupracujúcich médií.

PRÍBEH TRETÍ

Najmä môj tretí príklad najviac povie ako niektoré médiá dezinformujú občana v prípade I.M. Denník N publikoval rozsiahly blog (7. augusta) pod názvom: „Statusy predsedu vlády javia príznaky malígneho narcizmu“. V ňom  autor (biochemik) stanovil o tom na „diaľku“ možnú diagnózu údajne psychicky chorého premiéra s poruchou osobnosti. Pochybujem, že  by si takto dovolila náznakovo diagnostikovať hoci nepríčetného tuláka (bez zdĺhavých vyšetrení) nejaká kapacita v Európe z odboru psychiatrie či psychológie. Ale biochemik si dovolil pejoratívne a vážne „ocajchovať“ nášho predsedu vlády, že je podozrivý z chorobne nebezpečného narcizmu.

V dlhom blogu sa odvoláva i na viaceré odborné vyjadrenia slávneho psychiatra Ericha Fromma, ktorý presne pomenoval poruchy duševného zdravia, „vyskytujúce sa špeciálne hojne u politikov, ktorí sa riadením osudu dostali do vedúcich postavení ...“ Autor ďalej uvádza: „Ako prvý použil  pre istú patologickú povahovú črtu takto narušených lídrov termín zhubný maligny narcizmus...“ „Pacientom nula, na ktorom Fromm opísal psychické prejavy zhubného narcizmu, bol Adolf Hitler ...“

V blogu možno čítať mnohé tieto náznaky o možnej chorobe I.M.: „V statusoch siedmeho premiéra SR sa niektoré z príznakov malígneho narcizmu opísaných Erichom Frommom dajú vystopovať. Je tam výsmech a demonizácia novinárov, sebaľútosť a egocentrizmus a tiež aj spomínaný strach.“  Pán biochemik až v závere článku zatiahol brzdu, aby jeho útok na osobnosť premiéra neskončil veľmi zle na súde. Keď o. i. aj dopísal túto vetu: „ťažké vyvodiť záver, či ide naozaj o malígnu poruchu duševného zdravia (premiéra), alebo o čistú vypočítavosť.“      

Aby tohto osočovania premiéra nebolo ešte dosť, tak iné noviny prevzali tento blog  Denníka N. V rozsiahlom a podľa redakcie i autorsky pôvodnom článku, uverejnenom o tri dni 10. augusta,  zmenili len jeho titulok: „O narcistickom premiérovi“.  Podpísaný bol menom biochemika, ale v dodatku k menu už bolo, že je vedec. Čo je síce pravda ... Lebo dôveryhodnejšie vyznie údaj všeobecný, ako by vyznel ten presný - povolaním biochemik v dočasnej roly psychiatra.

Ale najhoršie na celom tomto prípade vyvolávania pochybností o zdravotne chorej psychike premiéra som zistil  nečakané prekvapenie, že vôbec nejde o pôvodný článok, ale o hanebný plagiát. Redakcia zamlčala, že ho prevzala z blogu Denníka N a v texte článku túto podstatnú vec neuviedla!!!      

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?


Už ste čítali?