Dnes je vo veľkej politike trvalá snaha nielen opozície destabilizovať novú vládu. Výnimočne aj oprávnenou požiadavkou, aby zrušila bankám Ficom uzákonený 0,4 -percentný odvod ako zdanenú nadštandardnú položku. Tá predstavovala za minulý rok vyšší príjem do štátnej kasy až o 300 mil. eur.
Lobisti pre jej zrušenie argumentujú rôzne. Majú pravdu, že v predvolebnom boji to verejne prisľúbil sám Matovič. Tvrdia tiež, že inak sa môže ohroziť likvidita bánk v zlých časoch. A tie sú pilierom ekonomiky. Len nespomenú, že v súčasnosti je kolapsom ohrozené celé hospodárstvo ako dôsledok pandémie vírusu. Čo by však ani kapitálovo „posilnené“ banky o 300 miliónov z rozpočtu štátu v ničom nezachránili slovenskú ekonomiku v dnešnej vážnej kríze.
Ale tie by nám, obyčajným ľuďom, v kritickom čase vírusu (napriek jej ústupu) veľmi chýbali na iné nevyhnutné potreby. Treba zdôrazniť, že tento zákon zaviedol Smer ešte v čase asi desaťročnej našej i celosvetovej prosperity a zrušiť si ho „Ktosi“ želá práve v najhoršej dobe pre Slovensko aj svet.
Slovenské banky vlani mali spoločne celoročný zisk cez 300 mil. eur. Ide teda temer o rovnakú sumu, akú navyše musia teraz odviesť do štátnej pokladnice. Ak by Matovič im ešte zdvojnásobil veľký zisk, podľahol nátlaku a kritike oponentov, ako by to zhodnotili jeho voliči? Potom by si kopal vlastný politický hrob za spoluúčasti a radosti jeho neprajníkov. Ide jednoznačne o nereálnu požiadavku za účelom skúšania lobovania v prospech bánk. Zároveň rafinovanej kritiky premiéra a poškodenia jeho politického renomé.
Pozoruhodné na danej veci a situácii je odsúdeniahodná skutočnosť, že do týchto nekalých praktík sa zapojil aj guvernér NBS Kažimír. Teda hlavný strážca peňazí štátu. Ale nie, aby bol advokátom záujmov zahraničným oligarchov, majiteľov bánk. Ide práve o bývalého ministra financií, ktorý roky mlčal o korupčných kauzách Smeru aj pri kriminálnom rozkrádaní krajiny počas dvanástich rokov vlády Fica.
Verne mu súžil a plnil kasu v najlepších časoch prosperity. Pre „spriaznené duše“ aj obyčajných kriminálnikov, kolaborujúcich s režimom (viď Kočner a jemu príbuzné mafie) . Práve on pripravil pre Fica aj kritizovaný nepodarok návrhu zákona o vyššom odvode bánk, aby jeho chlebodarca mohol viacej korumpovať a zaviazať si veľmi pochybné hospodárske a politické živly. A dnes ako najvyšší arbiter financií lobuje za jeho zrušenie??? Koho záujmy chce tým chrániť? Pellegriniho a jeho komplicov z tzv, nového Smeru? Vraj „nové nádeje“ starých tvári prehnitej politiky, ako sú Raši, Žigo, Tomáš či iní spolutvorcovia nepotrestanej hydry - korupcie?
Paradoxne a cynicky dnes vyznievajú tvrdenia týchto lobistov o potrebe finančne posilniť práve ziskové banky zrušením Ficovho zákona. A zároveň zrušiť i Pellegriniho zákon „načasovanej míny“ (13-tý dôchodok) pre chudobných dôchodcov. Vraj pre realizáciu toho prvého by vykradnutá štátna kasa ešte našla financie, ale pre ten druhý už nie!. Lenže peniaze nie sú ani pre jeden z týchto zákonov. A Matovič by bol blázon, aby poslúchol podobné „múdre odporúčania“ a ustúpil demagógii a útokom svojich kritikov. Najmä potom, čo by smerácka nášľapná mína, splodená zákonom tesne pred voľbami, v rukách premiéra vybuchla.
Oľano a Matovič bude mať čo robiť, aby neutrpeli ťažké zranenia a nepopudili si voči sebe voličov – dôchodcov. Ale premiér bude musieť pevne držať po uši zadĺženú a úvermi zaťaženú štátnu kasu. Navyše tohtoročný 400-miliónový výdavok pre dôchodcov si uzákonil Smer ako „podarúnok“ pre novú vládu už po záverečnej hodine. Keď mal iba svietiť a pokorne sa verejne kajať zo zločinu, spáchanom voči Slovensku a jeho občanom. . .
Preto ani neprekvapuje nádejný typ oligarchie a jej spriaznených médií na budúceho premiéra menom Peter Pellegrini. Účelovo zadané ankety Markízy na jeho popularizáciu aj výsledok v prípade novozaloženej strany, oprášenej to kópie starého Smeru, tomu plne nasvedčujú. Pre jej vznik sa určite nájde nejaký ten miliónik eur ochotných darcov v hotovosti. Veď investovať včas do možnej budúcej poslušnej vládnej figuríny sa vždy oplatí mnohonásobne a bez rizika.
Predovšetkým, keď má bohaté skúsenosti v drese Smeru ako vystrelená žiarivá kométa s výraznou skúsenosťou v politike – štátny tajomník, minister, predseda parlamentu a napokon aj „krízový“ premiér. A vo všetkých týchto rôznych funkciách svojho veľkého šéfa a podporovateľa nesklamal. .