reklama

Čo má spoločné premiér s 96-miliardovou kauzou z čias Fica?

„Časy sa menia. Zatiaľ, čo ešte pred polrokom pátral po prepojeniach babičky Slezákovej, ktorá vlastní v Poltári firmu s majetkom 96 miliárd eur, jej ten istý Matovič zachraňuje 13. dôchodok.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 „I keď novinári prípadným záujemcom o odhalenie naznačili a podstrčili základné informácie v médiách tak, aby si ich všimli, napríklad polícia, nejaký ten sudca či opozícia, tak zatiaľ nič. Čušia. Aspoň smerom k verejnosti.“ (Dva citáty z blogu VIP blogerky Sme.)

 Nechápem, čím by sa niečím mal blog viažať na premiéra Matoviča, ktorý vzťah autorka naznačuje. Vraj si Matovič neplní svoje predvolebné sľuby pri postihoch korupcie a hospodárskej kriminality. Veď kauza sa stala ešte pred rokom 2 018 a verejnosť sa o nej dozvedela len pred pár dňami z denníka N. Práve z neho blogerka čerpala informáciu o kauze. Ale v ENke o predsedovi vlády nepadlo čo len jedno slovo, žiaden náznak kritiky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vari on, vtedy opozičník, by mal byť lepším vševedkom než veštkyňa v dávnoveku chýrna Pýtia z Delf? Azda on, opozičný politik, mal každé ráno na stole zvodky SIS-ky ako Fico, Gašparovič, Danko či Gašpar? A vari preto dnes neplní svoje predvolebné sľuby o vyšetrení plagy korupcie a trestoch za ňu? Azda "neveriacim" nestačia mená "silových" ministrov Koníková, Mikulec a jeho snaha dosadiť za generálneho prokurátora Daniela Lipšica, z ktorého majú už teraz korupčná časť smerákov veľký strach. 

Žiaľ, niektoré média sa ho snažia dostať aj falšovaním reality pod enormný tlak. A to v čase, keď musí riešiť epidémiu smrti a iné neodkladné ohrozenia a problémy spoločnosti. Vedome či nevedome ho ho tak nútia do rýchlych rozhodnutí, ktoré správne riešiť si vyžaduje svoj čas. Keď nechtiac urobí chybu, potom je v paľbe opakujúcej sa kritiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto štvanica sa však deje v najhoršej možnej dobe preňho i pre štát, v ktorej by sa mal ešte len zoznamovať s náročným výkonom svojej agendy ako predseda novej vlády. Teda tej, v ktorej sú jej členmi ľudia bez skúsenosti s najvyššou výkonnou mocou.

NA VINE AJ ELEKTRONIZÁCIA ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Žiaľ, toto je súčasná prax časti oficiálnych médií, ktoré naňho naliehajú počuť termíny, kedy sa vyrieši zo dňa na deň ten – ktorý vážny problém. Lenže tých akútnych problémov je od 21. marca 2 020 pre nováčikovskú vládu s ochrnutým zdedeným štátnym aparátom až príliš veľa. Vyfasovali priťažkú nošu, pod ktorou by sa podlamovali kolená aj najskúsenejším harcovníkom ktorejkoľvek vlády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na takúto sloniu záťaž nevyhnutných povinností by však v štáte nestačili ani kapacity fungujúcej exekutívy. Lenže tá terajšia nemôže ešte ako-tak fungovať, lebo ju poznačili deformácie 12-rokov vládnuceho Smeru. Navyše s „venom“ Rašiho „elektronizácie“ štátnej administratívy, zrodenej za miliardu eur, ktorá kríva ako chromá kačka na obe nohy.

Napríklad, prečo potom taká ostrá spŕška kritiky Matoviča, ktorý pod tlakom a naliehaním médií len stanovil konkrétny termín pre spustenie domácej karantény cez mobily. Lenže tá podľa jeho prísľubu v sľúbenom čase nefungovala. Ale práve on bol tým vinníkom tohto nezdaru?  Podľa médií je už zodpovedný za čokoľvek zlé, čo sa v krajine stane, a čo ako premiér nemôže ovplyvniť. Aká je ale logika na kritiku?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Túto kritiku mali novinári nasmerovať na Smer a dnešného veľkohubého kritika Rašiho. Veď to bol on, čo nezabezpečil spoľahlivú a komplexnú elektronizáciu v systéme štátnych orgánov, ktorá by podstatne zrýchlila riešenia mnohých celospoločenských problémov dneška a tak lepšie uchránila súčasnú zraniteľnosť zdravia či životov občanov a ekonomiky. Vari je zasa vinníkom Matovič?

VRAJ TRASORÍTKA JE LEPŠIA NEŽ PREMIÉR

Preto by médiá nemali zabúdať, že nová vláda je pod mohutným tlakom vzniklých vážnych udalostí, ktoré nezavinila, veľkého osočovania médií a húfov nespokojných občanov Podobnú nepriazeň ešte žiadna iná predtým nezažila. Rieši najvážnejšiu dilemu Slovenska v obrovskej časovej tiesni čo skôr a viac zachraňovať – buď životy občanov alebo ratovať našu ekonomiku, zamestnanosť, nevyhnutné potreby rodín a pre viacerých jej neprajníkov ich stratený komfort života z platných obmedzení.

Ide o kardinálnu otázku dneška, na ktorú v politike nie je správna odpoveď, ani jasná alternatíva. Pretože každé prijaté riešenie nesie so sebou ďalekosiahle riziká a dôsledky.. Preto (podľa môjho názoru) konať urýchlene len z dôvodu politiky či komercie, tlačiť na pílu bez odborných a len laických prístupov (ako to často vnucujú médiá) by bola osudová chyba. A následne aj zrejmý krach dosiaľ pre Slovensko výsostne prajnej pozície v rámci Európy..

Namieste je otázka: či by sa dosiahol tento výnimočný stav, nebyť nekompromisnému, neoblomnému a neprávom za to kritizovanému predsedovi vlády? Vari by bola u nás celková situácia priaznivejšia, ak by naďalej bol premiérom váhajúca trasorítka Pellegrini? Ten šéf bývalej vlády, ktorý si podľa objednanej ankety Markízou v boji s koronavírusom vraj počínal lepšie než Matovič.

O KARIKATÚRE: „HRANICA NIE JE KORZO!“

Médiá sa už stávajú spolutvorcom politiky a nie sú iba jej kontrolórom a objektívnym arbitrom nad politickým dianím. Ale táto pozícia im vôbec neprislúcha. Dokonca sa postupne menia na akési fankluby tej - ktorej strany a politikov či podnikateľskej skupiny. Následne prejavujú tejto korupciou, politikou a kšeftmi prepojenej neformálnej mafii v bielych rukavičkách skrytú priazeň alebo nepriazeň podľa potreby chlebodarcov či pre názorové iné spektrum.

Tento nevítaný obraz slovenskej žurnalistiky (zahraničné média nesledujem, preto ich nemôžem hodnotiť) som si viac uvedomil po 21. marci t. r. od vzniku Matovičovej vlády. Oľano som však nevolil. Ako bývalý politický komentátor, od roku 1948 a temer dve desaťročia po okupácii Rusmi len pozorne čítajúci adresát médií, som už zažil všelijaké spôsoby dezinformovania. Ale najviac ma prekvapilo, čo sa dialo v niektorých médiách hneď po víťazstve Oľano vo voľbách a po nástupe novej vlády. Presiahlo to podľa mňa hranicu slušnosti, objektívnosti a nezaujatosti zverejňovanej informácie.

Ako názorný príklad neobjektívnosti spomeniem nedávno publikovanú karikatúru. Autor v nej kritizoval šéfa komunistickej strany Gustáva Husáka z výroku v roku 1970 po nástupe tzv. normalizácie, že „hranica nie je korzo“. Nefunkčne ju však spojil s kritikou Matoviča - pre jeho povinnú karanténu u Slovákov, vracajúcich sa zo zahraničia domov. Veď toto prirovnanie o totožnosti nedemokratického konania u obidvoch politikov inej doby je celkom scestné.

Lebo karanténa slúžila etickému cieľu – chrániť naše životy. Ale naproti tomu komunistický režim vraždil na hraniciach vlastných občanov len preto, že chceli zo „socialistického blahobytu“ utiecť do slobodnej krajiny. A mnohí potom za sen slobody zaplatili životom. A nebolo ich málo - až 276 nevinných obetí! Za tento nehorázny zločin nebol však žiaden z pohlavárov komunistického režimu trestne stíhaný. 

Myslím si, že najviac z médií porušuje novinársku etiku (ak sa dá o nej po skomercionalizovaní médií ešte hovoriť) Markíza. Pozerám ju len preto, že len profesionálna zvedavosť ma podnecuje, akým zasa nepodstatným či falošným obrazom sa bude snažiť podkopať dôveryhodnosť premiéra. Čo si z diania politiky v ten deň vyberie do TN ako hlavnú a významnú udalosť. Akých zasa rozhorčených navrátilcov z Anglicka pozve k mikrofónu, aby nadávali na neschopnosť a nedôveryhodnosť novej vlády. Potom tie isté zábery z hraníc z predošlého dňa aspoň raz vo vysielaní zopakuje, aby sa zafixovali do podvedomia aj nestranných divákov.

Takže naše hranice sa tak stali vlajkovou loďou jej každodenného rozsiahleho zobrazenia autentických kritík a jednostranne vyberaných kritických situácií a kritikov. Šlo v počtoch o tisíce navrátilcov - z nákazy, nepokojmi a nezamestnanosťou ohrozeného bohatého ostrova späť do života bezpečného chudobného Slovenska.

Č0 JE VIAC – RIZIKOVÝ BIZNIS ČI ŽIVOTY?

Lenže nič okrem závisti a zloby sa v živote nedá získať zadarmo. A preto karantény aj všetky iné zveličované obmedzenia bežného života (vrátane ekonomických) sú iba dôsledkom a nevyhnutnou veľkou daňou za náš dosiaľ najcennejší komfort bezpečia, že aj u nás k počtu obyvateľov nemáme tisícky pohrebov. Niet však dôvodu na bezstarostný pocit, aby sme ignorovali varovania pred nebezpečnejšou druhou vlnou koronavírusu, ktorá by mohla byť oveľa ničivejšia než tá doterajšia 

Buďme veľmi radi, že hospodárstvo a iné odvetvia nie sú ešte v horšom svrabe, v akom by boli bez tvrdých, v médiách kritizovaných obmedzení našich práv a slobôd. Veď keď sa automobilky a iné ťahúne hospodárstva konečne rozhýbu v odbyte a výrobe, tak určite uprednostnia Slovensko, ktoré bude mať zdravých zamestnancov, zabezpečujúcich plynulosť ich prevádzok výroby.

 Napríklad veľmi chybným krokom médií bolo prilievať olej do ohňa nespokojných štrajkujúcich fitnes podnikateľov na diaľnici a tak podporiť ich vraj legálnosť štrajku na diaľnici a hatenie plynulosti dopravy. Údajne má tento biznis zamestnávať až 20-tisíc pracovníkov. Aj keby, vari majú preto právo na hrane zákona vydierať vládu? Môže ona povoliť (bez kladného stanoviska kompetentných odborníkov) infekčne veľmi rizikový a vraj i rozsiahly biznis? Na úkor toho, že tým priamo ohrozí životy našich občanov a ponorí celé hospodárstvo do oveľa hlbšej stagnácie? 

Veď stačil len jeden navrátilec z Anglicka bez karantény a nakazil vírusom temer polovicu rómskej osady. A museli sa potom použiť nemalé finančné a silové prostriedky na hrane ústavy, aby sa nákaza nerozšírila do celého kraja. Vari táto v médiách kritizovaná rozhodnosť a odvaha premiéra (vraj až protiústavná) bola chybná? Stačí sa pozrieť do súčasného Poľska medzi baníkov, akú tam nakazený jedinec koronavírusom spôsobil paseku.

Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  311
  •  | 
  • Páči sa:  5 929x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu