Želania - skoliť Fica, potom Matoviča a nakoniec vrátiť Pelleho

Autor: Jozef Sitko | 24.5.2020 o 0:33 | (upravené 24.5.2020 o 7:29) Karma článku: 13,01 | Prečítané:  6284x

To je  plán oligarchov (zadaný médiám) ich záchrany moci, bohatstva a možno i pred basou. Hlavné slovo majú v ňom peniaze, dezinformácie a lži. Vzor  „politika“ Goebbelsa: „Desaťkrát opakovaná lož sa stáva pravdou ?“         

Ani meteorológovia nepredvídajú tak spoľahlivo počasie, ako vedia zbohatlíci, dnes aj miliardári, zrodiť pre seba a svoje majetky služobníčku – poslušnú vládu. .Veď oni vždy včas predvídajú  koniec každej vlády, či Mečiara, Dzurindu alebo Fica. Očakávali pád aj tej Pellegriniho. Do všetkých investovali veľa, prípadne menej miliónov, ktoré sa im zakaždým x - násobne výhodne zúročili, možno viacej než mafii drogy. Len  poslednýkrát sa totálne zmýlili a prerátali. Keď im plány na rozkrádanie štátu  skrížil nekompromisný , neprispôsobivý a nebezpečný tvrdohlavec - vidiecky „šašo“ z Trnavy.

EXKURZ DO MUNULOSTI

Kedysi dávno po ukončení  medzinárodného ľahkoatletického mítingu v Bratislave predtým Pravda – televízia – Slovnaft, ale od jubilejného 40. výročia už pod novým názvom Cena Slovenska Slovak Gold, som pozval sponzorov podujatia na pohár vína. Prikmotril sa tam ku mne významný podnikateľ z Trenčína. Reč sa zvrtla na práve vzniknutú vládu Mikuláša Dzurindu. Dnes ospevovanú za reformy.  Vtedy sa mi tento v ekonomike vplyvný muž (alkoholom už podgurážený) zdôveril, o čom mal radšej mlčať. V neformálnej  debate sa snažil pribrzdiť môj veľký optimizmus z dlho očakávanej  zmeny vlády svojou  úprimnosťou:

„Pán prezident (Nadácie Slovak Gold), nebuďte naivným. Ja som dobre vychádzal s Mečiarovou vládou a rovnako vychádzam aj s tou teraz novou Dzurindovou...“ Ešte vetu ani nedokončil,  skočil som mu do reči: „To azda, pán generálny, nemyslíte vážne? Len si zo mňa strieľate, že?“ Nad mojou otázkou sa len ironicky pousmial: „Pán Sitko, asi Vás  nemá význam ďalej presviedčať... Ale ešte vám dopoviem, že terajšia nová vláda sa od tej starej v ničom podstatnom nebude líšiť. To mi môžete veriť! Len na rozdiel od Mečiara bude konať menej viditeľne, dôvtipnejšie a diplomaticky, teda elegantne v rukavičkách.“

Moje pozitívne očakávania z pozitívnych  zmien novej politiky vôbec nenaštrbil. Nad jeho slovami som sa až po rokoch zamýšľal: Prečo som bol vtedy (ľudovo povedané) „hlúpym Janom“? Odvtedy som už všeličo  prežil a zistil, že ostražitosť a nedôvera má v politike svoje vážne opodstatnenie. Napriek týmto skúsenostiam „šašovi“ z Trnavy zatiaľ dôverujem. Lebo od neho očakávam, že jedine on hydru korupcie chytí pod krk až tak, že ťažko bude dýchať a ešte ťažšie ďalej parazitovať na miliardových kšeftoch a nehorázne drancovať štát.

Presvedčujú ma o tom nielen jeho sľuby, ale predovšetkým činy, rozhodnosť a neústupnosť. Napríklad v personálnych otázkach  nominácie ministrov Oľano (vrátane Za ľudí a SaS) - Koníková, Mikulec, Naď, Heger, Milanová a ďalší. Z ich rozsiahlych a vecných rozhovorov týchto ministrov v tlači (keď sa vôbec mohli verejne predstaviť) sa ukazuje   kompetentnosť, kvalifikácia, slušnosť a ťah na podstatu v rezorte riešených vecí.  Plne uspeli aj pri mnohých nepríjemných otázkach „na telo“.  Veď vtáka poznáš po perí a človeka po reči.

Teda žiadne vykrúcanie, všeobecná neurčitosť či mediálne naučené frázy a výhovorky, ako to predvádzali dezinformáciami ministri  Smeru a naposledy aj SNS.  Preto spochybňovať  kompetentnosť na výkon funkcie tých dnešných za prvé dva mesiace v najťažšej dobe krajiny len preto, že z nich značná časť sú zástancovia konzervatívnych hodnôt, od nevyberane útočiacich vraj  „demokratov liberálov“ je veľmi scestné a pre Slovensko aj nebezpečné. Môžu byť potom títo netolerantní útočníci osvietenými ozajstnými liberálmi??? Veď sú presne rovnakí ako radikálni ochrancovia dogmy viery. Azda nie?

  MATOVIČ NIE – POSLUŚNÁ FIGURÍNA ÁNO

Premiér, inklinujúci ku konzervatívnym tradičným hodnotám, však určite nepatrí ani do jednej z týchto dvoch skupín intolerancie, vyvolávajúcich len nepokoj a nenávisť v spoločnosti a narúšajúcich nevyhnutný pokoj pre prácu vlády a parlamentu. Veď ide o snahu destabilizovať týmto dnes nepodstatným bojom vládu a v konečnom dôsledku vyvolať chaos a zvrhnúť ju, o čo ide predovšetkým ohrozeným oligarchom.

Žiaľ, podpaľačmi rozdúchavajúcimi tento oheň sú aj  médiá, od ktorých by som to nikdy nečakal. Dôkazom tohto  je v súčasnosti  celkom nepodstatný problém Slovenska - riešenie v médiách a  parlamente (na úkor vážnych vecí a zákonov) zatvorenie či otvorenie obchodov v nedeľu. Prečo isté vplyvné kruhy odvádzajú pozornosť od vykradnutej, už na obe nohy krívajúcej ekonomiky, závislej od výroby áut vo Volkswagene či ďalších automobiliek?

Kto to spôsobil a vládol v krajine najdlhšie? Kto najviac podporil korupciu, zlodejstvo a mafiánske móresy v polícii, na prokuratúre a súdoch? Kto chce zabrániť tomu, aby sa v štáte urobil aspoň primerane možný poriadok? Preto kto má dôvod a záujem, aby padla čo najskôr Matovičova vláda?  Zlepená s „drahou nevestou“ Sme rodina, skôr neviestkou prospechára Kollára, bez ktorého spoluvlády  by dlho nevládol.  

Práve u Matoviča pozitívne hodnotím to, že sústavnými útokmi už zocelený premiér zbabelo necúvne ani pred mohutnou silou a húfom útočiacich neprajníkov vrátane  tradičných liberálnych médií. Čo je už veľmi nechutné, lebo tlačia Slovensko do područia Pellegrinimu len okrasne vybieleného, vraj  nového Smeru - so starými tvárami Blanárom, Rašim, Žigom, Tomášom  a ďalšími atrapami  Fica - do ešte kritickejšieho postavenia v akom sa už nachádza dnes.   

Ešteže „Trnavský truhlík“ sa riadi a kráča podľa svojho zdravého sedliackeho rozumu a ním osobne stanovených cieľov a scenára  Nie ako jeho proťajšok - ohybná figurína, ktorá sa prispôsobovala želaniam a politike spálenej krajiny šéfa Fica. 

Pri realizácii svojich stanovených zámerov vie tiež obetovať aj osobnú popularitu a politickú prestíž. Napríklad pri Danielovi Lipšicovi, žeby práve on mohol byť dobrým  generálnym prokurátorom. Zrejme Lipšic by bol tým slovenským Kattanim, ktorého zavraždila sicílska mafia ako úhlavného nepriateľa. Veď aj na Lipšicovu hlavu  „vypísal“ zločinec Kočner odmenu 200-tisíc eur.

Práve z tohto mena majú oligarchovia veľký strach,  Svedčia o tom  kritické reakcie médií v službách oligarchov. Ale tiež mimo nich. Síce by to bol od Matoviča  právne a politicky v praxi neštandardný a problematický krok, ale napriek tomu (podľa mňa) by šlo o rozumné rozhodnutie. A v súčasnom kritickom stave ekonomickej korupčnej kriminality, rovnako aj v polícii, prokuratúre a súdnictve, riešenie žiadúce a opodstatnené. A to napriek viacerým výhradám.

Ale iba za predpokladu, že by sa nový generálny prokurátor zvolil len na dva roky. A ten nasledujúci by mal prejsť do funkcie už podľa ústavného zákona, podľa najprísnejších demokratických noriem. Čo by zrejme ďalšie vlády už nemohli zmeniť, lebo by nemala na ústavnú zmenu mandát voličov.  

Preto nečudo, že sa proti premiérovi spriadajú úklady, zjavné či skryté výmysly,  klamstvá a malicherné útoky už od prvého dňa jeho vlády. O to viacej odsúdeniahodné, že sa to dialo a deje v najkritickejšom  čase veľmi úspešného boja s koronavírusom.  Len ťažko si viem predstaviť, ak by malo Slovensko napríklad o tisíc obetí  vírusu viacej, čo by sa za virvar a  zúrivých obvinení v médiách proti nemu rozpútalo. Dovolím si tvrdiť, že od vzniku štátu takú štvavú a nevyberanú kampaň médií nezažil ani Mečiar, Fico či iný predstaviteľ veľkolepej korupcie a kradnutia u nás.

KOLABORÁCIA A ZRADA SA DNES ODMEŇUJE

Hneď po vojne (v už demokratickom Československu) kolaborantov s fašizmom súdili a žalárovali. Neboli to iba ľudia z najvyšších miest. Dokonca premiér vojnového štátu Béla Tuka  skončil na šibenici. Je to paradoxný jav o strate súdnosti a morálky, keď dnes bývalý štátny tajomník, minister školstva, predseda NR SR a premiér za Smer, nepopierateľný podporovateľ a dlhý čas verný služobník Fica tento kriminálny stav v republike ignoroval a mlčal. Pričom som nepočul, že by sa aspoň raz za dlhoročnú kolaboráciu s režimom úpadku a zla verejne ospravedlnil.

Namiesto kajania a tichého odchodu z politiky do ústrania je však teraz po prezidentke Čaputovej  médiami narýchlo splodený ako druhý najpopulárnejší politik Slovenska. Veď reálny obraz Prellegriniho majú za úlohu čarodejníci v médiách nabielo premaľovať, aby na jeho minulosť verejnosť zabudla. Pretože je pre mnohých mocných a bohatých je len „šašo, psychopat“  z Trnavy a nie politikom z kuloárov veľkomesta. Pretože treba vhodne nahradiť bývalého šéfa štátnej kasy Fica, ktorému dni v politike už oligarchovia spočítali ako v roku 1998 Flašíkove hodiny prezidentovi Kováčovi. 

Dá sa potom vylúčiť, že Smerom a Ficom skompromitovaná figurína za pomoci médií znova neožije? A že sa zasa vyšplhá  do najvyššej funkcie exekutívy? Tým netvrdím, že by Pellegrini nebol oveľa lepším premiérom než jeho donedávna ochranca a šéf.

Preto treba Pelleho veľmi a veľmi bieliť. „Šaša“ z Trnavy však silno očierňovať. Aj za veľmi vysokú cenu, ktorú potom zaplatí rozkradnuté  Slovensko – len montážna dielňa v Európe. Veď Matoviča treba zahnať útokmi do kúta, útočiť naňho za čokoľvek, čo vykonal či  koná a čo chce len robiť. Obviňovať ho za formálne a nepodstatné veci, zveličovať a prekrúcať ich podstatu, aby potom vyznel (podľa pomenovania v niektorých komentároch) ako „vyoraná myš“, „psychopat“ či už spomínaný „onanujúci narcis“, zahľadený vraj iba do seba, do svojho úspechu s  pandémiou vírusu ako v Európe jednička, čo verejne ešte nikto s uznaním nepovedal.

Podľa kritikov je vraj Matovič v inteligencii len obmedzeným a nevychovaným dedinským „truľom“. Takým, ktorý sa „omylom“  stal predsedom vlády. Podľa nich je i bez uvedenia akýchkoľvek vecných argumentov len pohromou pre našu krajinu.  Vari si ho zvolili iba sľubmi oklamaní „hlupáci“?. Kritici zrazu zabudli, kto voľby  s veľkou prevahou vyhral a zvíťazil nad suverénnom, ktorý u nás  dvanásť rokov  vládol od desiatich k piatim a vytvoril v štáte mafiu korupčných zločincov a jej vzťahov..

 Hitlerov spojenec až do svojho hrobu,  minister propagandy J. Goebbels hneď v čase nástupu k moci nacistov vyhlásil (znova odcitujem): „Stokrát zverejnená lož sa stáva pravdou ...“ Zrejme týmto smerom "pravdy" a „zreformovaného Smeru“ sa vybrali niektorí kritici (vedome či nevedome) v službách oligarchie splniť úlohu a povaliť vládu premiéra Matoviča. Na toto ich obvinenie mám dostatok konkrétnych poznatkov, ktoré z dôvodu dĺžky tohto článku zverejním až v ďalšom mojom blogu,   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fica môže za rehabilitácie v kaštieli dostihnúť vysoká pokuta

Podnet parlamentnému výboru môžu dať občania či poslanci.

Rozprávky SME

Traja zhavranelí bratia (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čaputová neprišla ako učiteľka rozdávať známky

Prezidentka chápe, že demokracia nie je tyrania väčšiny.


Už ste čítali?