Kopú médiá do Matoviča zámerne?(1)

Autor: Jozef Sitko | 11.4.2020 o 18:18 | Karma článku: 12,09 | Prečítané:  10388x

Je ešte dnes život najvyššou hodnotou len pre kresťanov? Sú médiá voči ani trojtýždňovému premiérovi objektívne a nezaujaté? Nie sú tak najvýznamnejším pomocníkom ich nedávneho nepriateľa Fica a jeho oligarchov? Nepadne ...

Je ešte dnes život najvyššou hodnotou len pre kresťanov? Sú médiá voči ani trojtýždňovému  premiérovi objektívne a nezaujaté? Nie sú tak najvýznamnejším pomocníkom ich nedávneho nepriateľa Fica a jeho oligarchov? Nepadne tým ich dôvera na úroveň internetových deštruktorov? Tieto a iné otázky si kladie sebe a najmä redaktorom novinár, ktorý v roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 ho prezident Schuster vyznamenal za celoživotnú publikačnú činnosť Pribinovým krížom III. triedy. Prepáčte, ale touto profesionálnou poctou sa nechcem chváliť. Veď som ju nezverejnil ani na svojom profile autora  blogov. Chcem tým len zvýšiť dôveryhodnosť tejto kritiky nežiadúcich mediálnych, politických a morálnych vzťahov.

Atak po troch dní vo funkcii

Dovolím si tvrdiť, že v situácii akej je dnes nový predseda vlády by celkom neobstáli ani štátnici – Winston Churchill, Charles de Gaulle či Margaret Thatcherová. Ale do nováčika moci, ktorý drie ako ťažný kôň, si už kopne kde - kto!

Napokon aj premiér Churchill pri vstupe Británie do totálnej vojny s Nemeckom bol osamelým politikom a terčom demagogickej kritiky krátkozrakých zradcov. Tých, ktorí chceli namiesto boja so zločincom radšej pred Hitlerom kapitulovať. Ani veľký postavou a činmi Charles de Gaulle sa nepridal ku kolaborantom na čele s jeho vzorom maršalom Petainom, hrdinom Prvej svetovej vojny, ale utiekol do zahraničného odboja. Samozrejme, že každé prirovnanie v niečom kríva, teda aj to moje, ale zároveň má v sebe aj kus pravdy.

Dnes už  nikto, teda ani odborníci, nevedia jednoznačne potvrdiť, čo je treba včas v konkrétny deň urobiť, čo by bolo ešte správne vykonať, čo už nie. Ale neočakával som, že napriek ničivej tragédii porazení mocipáni rozkrádania štátu, mnohí z nich obdivovatelia vzorov ako je Rusko a Čína či iné autokratické režimy, sa aspoň načas skryjú do nôr svojich lúpeží, že hneď nezaútočia na svoj hlavný - najviac zraniteľného predsedu novej vlády. Ale vôbec som nečakal zaujaté články voči nemu (bez argumentov) aj od renomovaných novinárov a publicistov, ktorých rád čítam. Veď roky volali po nevyhnutnej politickej, morálnej a celospoločenskej zmene.

Táto streľba ostrými  sa deje hneď, ako sa on ujal žezla moci. Hoci triumfálne vyhral voľby ako favorit boja proti korupcii, ale nečakane zdedil neporovnateľne silnejšieho nepriateľa – rozsievača smrti. Od jeho nástupu na najhorúcejší a najnevďačnejší post v štáte ešte ani neuplynuli tri dni a už známy komentátor si neodpustil zarýpať do Matoviča a zverejnil  svoju veľmi pochybnú celostránkovú úvahu.

Hoci on si ešte na Úrade vlády nestačil prezrieť ani svoj pracovný stôl so zásuvkami s nastraženou explóziou,. ale pisateľ ho už v čase rozkvetu koronavírusu direktívne úkoloval, že musí splniť  to, čo ľuďom nasľuboval pred voľbami. Lebo inak nemá právo byť úspešným a dôveryhodným predsedom vlády. Ako samozrejmosť mu „navyše“ pridal, sa „vraj“ musí excelentne vysporiadať s pliagou koronavírusu bez zbytočných strát na životoch a bez veľkej hospodárskej ujmy. Zrejme si redaktor splietol premiéra s čarodejníkom Karamorom.  

Vraj už v stope Mečiara a Fica

Bolo by omylom ma považovať sa obdivovateľa súčasného premiéra. Veľmi ma sklamal vtedy, keď nelegálne nahral šéfa konkurenčnej strany Procházku. Ak by v politike platila slušnosť, tak ho za to degradujem na pešiaka. A mám určité výhrady aj k jeho častým a príliš radikálnym a často neuváženým vyjadreniam v médiách. Premiér by nemal byť hovorcom vlády, lebo novinári sú potvorské a zlomyseľné stvory. Hoci tento prístup neraz slávi účel a úspech. Ale som ho obdivoval ako majstrovsky zvládol predvolebnú kampaň. Len sprvu som mal obavy, či bude vedieť zvládnuť funkciu premiéra bez špecifických skúseností v temne vládnutia. Tiež v najhoršej celospoločenskej kríze našich dejín. Pozitívne ma však prekvapil, za čo mu ako občan ďakujem.

Preto ma nemilo prekvapili tie médiá s útočnou intoleranciou, keď striehnu ako hladný jastrab na korisť - každý jeho problematický krok, na každé jeho v časovej tiesni neuvážené  slovo. Potom píšu o ňom výlučne kriticky až zaujato, ale prevažne  nepodstatnou, podružnou   kritikou, ktorá je neraz za čiarou slušnosti.

Iba za dva týždne, čo sa po voľbách ocitol v najvyššej  politike, ho už prirovnávajú k Mečiarovi a Ficovi,  Akoby on mohol za koronu a bol už pre verejnosť väčším nebezpečím, než títo dvaja výtečníci bohapustého zla. Zo zopár článkov som sa dokonca dozvedel, že razom sa stal vo funkcii premiéra nebezpečne problémovým psychopatom, hoci v politike ho novinári dobre poznajú už desať rokov. Prečo je ním až teraz, a predtým nie, to však nevysvetlili títo narýchlo vykvasení psychiatri? Ja však viem len to, že ho často označovali za populistu. V čom sa zrejme nezmýlili.

Akosi zabudli na skutočnosť, že Slovensko si zatiaľ vedie na výbornú pri zamedzení nákazy, oveľa lepšie než mnohé vyspelé a bohaté štáty (ale aj blízke krajiny - Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Nemeckom), ktoré otáľali so včasnými prísnymi opatreniami. Vari nám tento rozhodujúci dôsledok a výsledok v počte nakazených a mŕtvych padol z Neba ako Židom manna pri úteku z Egypta? 

Je to predovšetkým  zásluha veľmi prísnych a včasných, ale pre občanov príliš nepríjemných opatrení. Práve tých, za ktoré žne pán Matovič nespravodlivú kritiku. Hoci by mu mala patriť vďaka za jeho rozhodnosť, razantnosť, osliu tvrdohlavosť, zdravý sedliacky rozum a veľkú odvahu, keď sa ocitol akoby v úlohe hlavnej postavy z Jiráskovho románu Proti všem.

Vraj ide o nezmyselne prísne opatrenie, keď sa zasa drótujú naše hranice ako za socializmu. Lenže zo zahraničia k nám prichádza  najviac koronavírusu. Azda nie? Dnes už oneskorene a oveľa tvrdšie reaguje na úmrtnosť z nákazy aj susedné Rakúsko. Keď prechod svojich hraníc povoľuje len tým, ktorí sa preukážu len štyri dni starými lekárskymi osvedčeniami, že nie sú nakazení. Zdá sa pritom, že rakúska polícia je na tieto náročné kontroly lepšie pripravená ako naša. Prečo? Odpovedať by na to mal policajný prezident.

Azda rovnaká Matovičova „hlúposť“ bolo rýchle testovanie a silové i okamžité uzavretie prízraku smrti v rómskych osadách? Ďalej zákaz šibačiek a tradičných zvykov stretávania sa v čase Veľkonočných sviatkov? Či rôzne separátne obmedzenia pri nákupe tovarov, zákaz športových podujatí, verejných bohoslužieb? To všetko potom muselo vážne zasiahnuť do osobných práv občana? Napríklad aj to užitočné sledovanie šíriteľov smrteľného vírusu pomocou údajov z mobilov.

Veľká obeta kresťanov s pokorou

Dovolím si tvrdiť, že bez týchto odvážnych a všeobecnú nespokojnosť vyvolávajúcich opatrení Matoviča by u nás neplatili nízke čísla, ale by už bolo o zopár tisícok nakazených vírusom a desiatky úmrtí viac. Ale to je iba môj názor.  Určite pán Sulík ráta mŕtvych v iných číslach a omnoho benevolentnejšie v záujme záchrany ekonomiky. Tá však pri súčasnej nepriaznivej štruktúre hospodárstva, rozkradnutého štátu a panstva Mečiarových privatizérov a iných koristníckych oligarchov aj naliatím vypožičaných miliárd by zrejme aj tak zbankrotovala. Ale o tom bližšie až v utorok - druhej časti tejto úvahy..  

Všetky doterajšie krízové opatrenia však boli podľa mňa nevyhnutné. Ale tiež veľmi nepopulárne a pre popularitu premiéra až priveľmi škodlivé. Ale on ich vo verejnom  záujme neváhal realizovať. Chvália ich  Španieli a Taliani, žijúci u nás. Aj opačne Slováci – exulanti v ich krajinách. Keď počujem autentické výpovede Slovákov z najviac postihnutých, od Slovenska z omnoho bohatších krajín, tak sa mi pred očami zjavujú najkrutejšie hororové prízraky a pohromy. Napríklad vyrozprávala o tom v rozhlase zdravotná sestra z New Yorku, čo ona v práci už denne zažíva. Ale to sa kritikom Matoviča ani neprisnilo. Lebo inak by asi nenašli odvahu rebelovať a nedôstojným spôsobom protestovať, že sa musia  mnohých samozrejmostí dnešného života materiálnej povahy príkazom zriecť.

 Naproti tomu cirkev nenamietala voči zákazu verejných bohoslužieb a prijala pre nich túto veľkú obetu s ozajstnou pokorou. Veď nadlho prerušiť bohoslužby, a to aj v čase najväčšieho sviatku zásadného charakteru – Zmŕtvychvstania Krista Ježiša, na ktorom jave sa zakladá viera kresťanov, je v novodobej histórii kresťanstva až nepredstaviteľná vec. Čo je vzorový protiklad s tým, ako minister hospodárstva pochytil amok, keď v stredu doobeda zapadol autom na diaľnici v totálnej pasci. Ešteže ho policajti z nej včas vyslobodili. Inak by možno chytil infarkt.

Myslím si však, že  má na tomto niekoľko hodinovom výpadku na cestách, ktorý rozhorčil celé Slovensko proti Matovičovi, svoj nemalý podiel to, že v teréne bolo málo policajtov a že zastavovali všetky vozidlá.. Ale pričinili sa o to aj občania, ktorí sa chceli zrekreovať na svojich chatách, stráviť sviatky spoločne s celou rodinou alebo sa len spoločne s priateľmi zabaviť.

Mnohí z týchto ľudí nezvyknú rešpektovať žiaden zákaz. A preto nemali rešpekt ani pred smrteľným vírusom. Aj preto museli byť kontroly na cestách, aby vládne nariadenie sa nestalo bezzubým papierom.  Napriek prísnej a pokutovanej kontrole ju určite nedisciplinovaní jednotlivci zákaz ignorovali. Konkrétne čísla ich arogancie nepoznáme. Zrejme ich polícia neevidovala. Škoda, lebo pri toľkej kritickej odozve na predsedu vlády by bola zaujímavá. Asi ide o podobný typ rebelantov, aký je zrejme i pán minister Sulík, ktorí neradi znášajú akékoľvek obmedzenia ich individuálnych občianskych práv. Napriek nevyhnutnej potrebe celku. .

Akosi neviem pochopiť, prečo sa v časti médií silno brojí proti prijatým preventívnym opatreniam proti nákaze? Veď doterajší vývoj hovorí v ich prospech. Bez objektívneho  zdôvodnenia sa zavrhujú a kritizujú.  Hoci nikto nevie presne vyčísliť , aký by bol bez nich hrozivý dopad na výšku úmrtnosti. Preto v danej chvíli by mal mať premiér, ktorý doteraz vážne nechybil, u občanov, médií a koaličných politikov plnú podporu. Od smerákov a fašistov to nemôže čakať. Ale dosiaľ utŕžil aj od niektorých svojich koaličných partnerov iba kopanec. Takže kto tu koná zodpovedne a kto nezodpovedne? A ktorý z kritikov aj z radov novinárov zaručí, že pri uvoľnení prísnych opatrení nebudú desiatky tisíc obetí. Zatiaľ nás však podržali pod značnou úrovňou oproti teoreticky predpokladaným limitom.

(Dokončenie článku už v utorok)

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONÓMIA ĽUDSKOU REČOU

Lacnejšie tovary a bývanie? Šesť najčastejších mýtov o socializme

Z priemernej mzdy si dnes kúpite násobne viac.


Už ste čítali?