Neobjektívna kritika Zuzany Čaputovej

Autor: Jozef Sitko | 16.11.2019 o 7:00 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  5260x

Autor článku v Sme (13. 11. 09) „Na ľudovú nôtu“ kritizoval ostro a jednostranne prezidentku, že vystúpila v televíznej šou Inkognito. Ako bývalý riaditeľ tlačového odboru a poradca prezidenta Kováča zdieľam iný názor.

 Už samotný podtitulok glosy „Obraz prezidentky, ktorá pristane na to, aby sa stala predmetom zábavy, veľmi zábavný nie je.“ naznačuje (podľa mňa) krivé zrkadlo na problém, ktorý vôbec problémom nie je.  Aj nadtitulok „Najbližšie môže televízia Markíza celkom právom žiadať, aby Zuzana Čaputová vystúpila ako utajený šéf“ je od veci a uplatňovanej reálnej politiky. Predsa pre vystúpenie v Inkognite sa razom nestala nesvojprávna? Veď diváci pri obrazovke, ktorých bolo milión, aj tí v štúdiu, ktorí ju nadšene privítali a dlho jej na záver tlieskali, neboli nemysliaci tupci.

Pamätám sa ešte dobre na kamenné a bezduché tváre komunistických pohlavárov, o ktorých nikto nič nevedel a nič sa o nich, ale ani od nich, nedozvedel. Lebo na verejnosti len oficiálne vystupovali a od občanov sa aj dôsledne izolovali. Všetko mali osobitne vyhradené, či už zdravotnú starostlivosť, rekreačné zariadenia aj utajený nákup nedostatkových tovarov. Pri ich oficiálnych prejavoch som nikdy neuvidel  úsmev. Ale iba výnimočnosť, zdôrazňovaný „význam a vážnosť“ svojej „dôležitej“  funkcie a osoby..

Preto obdivujem odvahu pani Čaputovej, že neodmietla pozvanie  JOJ-ky do zábavnej relácie. Šla tak z pozície funkcie s „kožou“ na trh medzi ľudí. Zároveň  však s nimi jednorázovo nadviazala priamy kontakt aj mimo politiky. Tým o sebe ukázala verejnosti aj iný rozmer obrazu, aký o nej bežne vidíme. A zvládla to aj v zábave ako honosná Dáma bez ujmy na honore. Veď diváci pred televízormi aj v štúdiu boli veľmi zvedaví  ako  si bude vedieť hlava štátu zachovať dôstojnosť a výnimočnosť svojho postavenia aj v mimoriadne zákernej role - v zábavnej šou.  

Okrem týchto vonkajších pozitív má toto jej vystúpenie aj určitý politický význam. Pretože súčasná politická prax si od politika vyžaduje byť čo najčastejšie v prestížnych médiách a televízia JOJ svojím dosahom ním je. Politik či politička tak priamou účasťou hoci  v populárnej  zábavnej šou získava vyššiu popularitu. Tým v praxi  môže ľahšie realizovať buď svoje dobré, alebo i zlé zámery a plány. Výsledný efekt už vyplynie len z etiky konkrétneho jedinca.

Preto temer absurdne sa mi javí kritikovo „prirovnanie“ v nadtitulku článku, keď obrazne zdôraznil akési následné „právo  Markízy“ na účasť prezidentky i v jej šouprograme.  Táto argumentácia je celkom za čiarou možnej reality.  Azda po vystúpení v Inkognite by stratila svojprávnosť?  Zdá sa mi to  tak, že sa tým (hoci nevedomky)  podsúva nepravdivý pejoratívny obraz pani Zuzany Čaputovej, akoby bola dajakým klaunom pre každú zábavu. Napriek tomu považujem za správne, ak sa aj táto u nás nezvyklá udalosť rieši v médiách.  Najmä ak ide o hlavu  štátu dosiaľ s veľmi pozitívnym imidžom, ktorá svoje suverénne a autonómne myslenie preukazuje v každom verejnom vystúpení. Teda výraznú.  osobnosť,  ktorá Slovensko príkladne reprezentuje aj v zahraničí. Očakával by som však od každého kritika, aby si počínal korektne a nevynášal svoj názor ako jedine pravdivý kritický súd.

Mňa osobne teší, že už nejeden významný Čech sa vyjadril, ako nám našu prezidentku v Čechách závidia. Myslím si, že chyba nie je u nej, ale práve v tom, že časť občanov Slovenska by ju najradšej obliekla do národného kroja Lúčničiarky, iní zasa do klasickej róby kráľovnej Alžbety II. vždy s klobúkom na hlave. Ale podľa môjho názoru jej pôsobeniu v najvyššej funkcii nič nechýba. Veď svojím kultúrnym, nekonfliktným a zároveň dôrazným  vystupovaním vždy k veci plní len to, čo vo volebnej kampani sľúbila.

Ako šéfredaktor vtedy politicky vplyvného týždenníka a neskôr v službe prvého prezidenta SR som bližšie spoznal aj prezidentov Havla a Schustra. U nich sa mi najviac  páčila ich neformálnosť, bezprostrednosť a veľmi prirodzený občiansky vzťah ku partnerovi. Teda žiadny „horenos“, ani protokolárna nadradenosť. V tejto otázke mali obaja svojsky prístup, ktorý nezmenilo ani ich „najbližšie okolie“.

Hoci práve tí najbližší sa snažia mať hlavu štátu podľa „svojho gusta“,  na svojej uzde. Preto odporúčajú pre ňu nadbytok  protokolárnych   zvyklostí a obmedzení. Snažia sa ju vtesnať do klietky formálností, jej výnimočnosti a tiež izolovanosti, držať ju ďaleko od bezprostredného styku s obyčajnými ľuďmi. Vnucujú jej, čo z hľadiska protokolu ešte môže robiť a čo už nesmie urobiť. Aby potom neutrpel „honor“ najvyššieho piedestálu v štáte. Zopár konkrétnych príkladov o tom uvádzam práve v mojej novej knihe Vedieť odísť.

Preto len kladne hodnotím, že prezidentka prijala kritizované pozvanie do zábavnej relácie JOJ-ky. Veď aj náš celkom prvý prezident T. G. Masaryk bol nielen estét, mysliteľ a filozof, ale aj ľudový štátnik, ktorý si rád na každoročnej dovolenke v Topoľčiankach pohovoril s náhodným slovenským roľníkom o jeho lopote.        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.


Už ste čítali?