Je až toľká posmrtná úcta Gottovi opodstatnená?

Autor: Jozef Sitko | 12.10.2019 o 17:24 | (upravené 12.10.2019 o 21:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  4203x

Odvaha médií ísť aj proti ošiaľu davu sa už zrejme vytratila. Čakal som, že najmä denník Sme spomenie okrem profesionálnych kvalít Zlatého slávika i to, že ako známy umelec morálne zlyhal po okupácii Československa.

Zdá sa, že akoby v spoločnosti samotná morálka upadla do hlbokého spánku. Aj občianska nebojácnosť a odvaha príliš zlacneli. Lebo ľahko byť svätcom Čiech Husom, keď sa už neupaľuje za kritické myslenie. Nie ako kedysi, keď každého kritika ukameňovali najmä za to, že hovoril pravdu o zločinnom režime.

Ani sa tomu vôbec nečudujem. Veď v Čechách bezproblémovo vládne bývalý komunista, agent ŠtB a kriminálne podozrivý Slovák a na Slovensku vládol až dvanásť rokov (s krátkou prestávkou) exkomunista tiež. A možno sa nám po voľbách znova vráti vládnuť.

Karel Gott ušiel čoskoro po okupácii do Ameriky. Pretože ľahšie je emigrovať, ako sa postaviť zoči-voči veľkému zlu. Vtedy najmocnejší muž v štáte Gustáv Husák v médiách vykrikoval, že nech si on ide kamkoľvek. Nebude chýbať! Vraj takých spevákov ako Gott máme na tucty.

Až keď  za morom v speve neuspel, potom po dohovore s mocou sa tíško vrátil domov. Najprv verejne podpísal politický paškvil tzv. antichartu a kajal sa, následne smel  znova zabávať a tešiť po okupácii ešte chvíľu nahnevaný náš pracujúci ľud. Potom aj  Husák si ho obľúbil, cenil a oceňoval najvyššími poctami. Nuž, taká vraj bola vtedy doba ... Ale tá je vždy všelijaká. Zvyčajne mrchavá. Podstatnou otázkou zostane len to, aký k nej či voči nej zaujme morálny či prevážne nemorálny postoj každý jednotlivec. .

Pookupačnému násiliu, ktoré sa preodelo do pokryteckého hávu takzvanej normalizačnej  politiky, podľahli aj mnohé iné veľmi známe osobnosti z kultúry. Napríklad i bard hereckého kumštu  Jan Werich. Pred okupáciou vtipne a výstižne komentoval aktuálne politické udalosti v populárnej televíznej relácii týždňa: „Co tomu říkate, pane  Werich?“  Takisto ako iní odbojníci aj on najskôr podpísal protestnú Chartu 77 o ľudských právach, ale onedlho ju verejne zaprel podpisom pod pamflet strany a vlády – zvanej anticharta!

Konal tak  pre svoje profesijné omilostenie, aby mohol opäť hrať. I uňho nakoniec zvíťazila praktická  matéria nad  slobodným duchom.  Všetci títo kapitulanti (a bolo ich  medzi známymi tvárami z obrazovky vyše tisíc) rýchlo sklonili vzdornú šiju pred opovrhovanými praktikami komunistov.

Iba  minimálny počet českých a slovenských umelcov sa zachoval  tak ako známa speváčka Marta Kubišová Tá svoj podpis pod Chartou 77 neodvolala. Potom  pre svoj principiálny postoj dvadsať rokov trpela existenčným šikanovaním. Hoci by jej postačilo len trocha ohnúť hlavu, vysloviť pokánie a mohla ďalej dominovať na výslní hviezd. Možno viac než jej niekdajšia kamarátka Helenka. Ale Marta napriek vábivému východisku z biedy nezapredala svoju hrdosť, presvedčenie a česť.  A po páde komunizmu znova zažiarila talentom a výnimočným spevom.

Mal som s ňou možnosť dlhšie hovoriť po jej opätovnom nástupe umeleckej  kariéry.  Prišla do Bratislavy zaspievať na dvoch nadačných podujatiach Slovak Gold svoju Modlitbu pre Martu, ktoré som spoločne pripravoval s ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu Jaroslavom Rezníkom.

Medzi umelcami sa aj vtedy prejavila ako výnimočná, lebo sa vôbec nebavila  o  honorári. Uhrádzal som jej iba náklady na cestu autom z Prahy do Bratislavy a späť. Ale najviac ma prekvapila nezabudnutou profesionalitou, nepredstieranou skromnosťou, pokorou a citlivosťou. Jej cieľ nebol hromadiť peniaze a vynahradiť si tak dvadsaťročnú chudobu. Svoje ideály nezradila ani za éry mamony.

(V blogu aj úryvok z novej knihy J. S. Vedieť odísť, ktorú vydá Vydavateľstvo Veda.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za ľudí pôjdu do volieb samostatne, rokovania o spájaní stroskotali

Líder Za ľudí Andrej Kiska odmietol koalíciu štyroch aj piatich opozičných strán.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kiska si z nás robí dobrý deň

Ísť do koalície nemusí, ale nech si nevymýšľa hlúposti.


Už ste čítali?