Sto dní Čaputovej bez medializácie!

Autor: Jozef Sitko | 6.10.2019 o 0:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1330x

Média už anketujú i dopravné nehody a vraždy, ale zhodnotenie úvodnej premiéry prezidentky temer nezaznamenali.. Nezaujímali sa o názor na ňu u predsedov parlamentných strán, známych komentátorov či politológov.

Predsa šlo o zaujímavú tému pre občanov, aby si mohli svoj často vyhranený názor o prezidentke  skonfrontovať s odpoveďami renomovaných nestranných či nerenomovaných straníckych profikov. Mohli by si potom utvrdiť či opraviť svoj (ne) objektívny obraz na hlavu štátu. Veď nejde o politicky či mediálne nepodstatnú vec, pretože takáto konfrontácia zhutnených stručných myšlienok formou ankety podporuje zdravú občiansku myseľ a rozvoj už vymierajúceho sedliackeho  rozumu.

Vrátim sa však o dvadsaťšesť rokov späť do minulosti a uvediem anketu o prvých sto dní úradovania prezidenta Kováča. Temer nikto si už dnes o ňom nič objektívne nepamätá, ale mnohí o prvom prezidentovi  vedia všetko a vraj len zlé. V ankete však ide z pohľadu dneška o zaujímavý poznatok. Lebo hodnotenie jeho počiatočných sto dní  na čele vzniklej  SR bolo prekvapivé, nezvykle a  jednostranné. A na rozdiel od dneška aj na kultúrnej úrovni.

 Prvý náš prezident ako ústavná inštitúcia už od prvých dní nástupu do funkcie hľadal medzi politickými subjektami vhodné kompromisy. Sprvu aj s dobrým výsledkom. Denník Národná obroda v článku „Sto dní, ktoré neotriasli Michalom Kováčom“ napísal: „Aj neprajníci hlavy štátu, aj kováčovci – romanovci musia uznať, že si v neoficiálnej skúšobnej lehote počínal úspešne. Uvážlivosť jeho výrokov a vystupovania ho zväčša ušetrila ostňov kritiky nielen zo strany politikov akéhokoľvek stupňa opozičného zamerania,  ale i novinárov.“

Pre posúdenie prvých sto dní Kováča v najvyššej funkcii uvediem hodnotenia hlavy štátu vtedy rozhodujúcimi politikmi z opozičného a vládneho spektra, vyjmúc „rodného“ HZDS:

Ján Čarnogurský, predseda KDH: „Prezident si svoje úlohy plní dobre a celkom úspešne sa pokúša vytvoriť zo svojej kancelárie miesto dialógu a tolerancie medzi rôznymi politickými silami Slovenska.“

Peter Weiss, predseda  Strany demokratickej Ľavice (SDĽ):  „K doterajšej činnosti prezidenta Kováča nemá SDĽ  principiálne výhrady  ani pripomienky. Naše očakávania boli v zásade splnené. Okrem plnenia úloh z ústavy pôsobí aj ako morálna autorita a muž konsenzu, čo má v dnešnej nestabilnej situácii veľký význam.“

László Nagy, predseda parlamentnej strany MOS: „V niečom som čakal viac a v niečom menej. Čakal som, že bude v tieni parlamentu a vlády, že neprejaví snahu o postavenie silnejšieho prezidenta.“

Ľudovít Černák, predseda vládnej SNS: „Hoci nám neprináleží hodnotiť pána prezidenta, pán Michal Kováč naše predstavy o činnosti prezidenta spĺňa.“

Jaroslav Volf, podpredseda parlamentnej strany SDSS: „Prezident je osobnosť, ktorá dáva výrazný obsah napĺňaniu jeho funkcie pri stabilizácii vnútropolitickej a reprezentácii zahraničnej. Stabilizačnú úlohu prezidenta ľudia ocenili aj z hľadiska rastu percent sympatii, ktoré získal.“

Čo také sa stalo, čo sprvu prinieslo prezidentovi Kováčovi taký dobrý imidž? Či už to vtedy niekto nechcel priznať, či aj dnes nechce, mal pozitívny vplyv na znižovanie napätia medzi opozičnými stranami a HZDS. Tiež vniesol upokojujúci tón do vznikajúceho konfliktu v slovenských a českých vzťahoch v niektorých otázkach bývalého spolužitia. A hneď na úvod potvrdil aj svoju autonómnosť, keď zamietol návrh premiéra Mečiara na vymenovanie Ivana Lexu za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Za krátkych sto dní absolvoval štyri zahraničné cesty, stretol sa so siedmimi prezidentmi a pápežom Jánom Pavlom II., prijal desiatich ministrov zahraničných vecí a ďalšie významné osobnosti najmä z Európskej únie.

O Michalovi Kováčovi sa novinári vyjadrili veľmi pozitívne hneď po prvom stretnutí s ním ako prezidentom.  Stalo to na podujatí týždenníka Slobodný piatok Trinásť plus jeden, ktorého bol hosťom ako hlava štátu. Lúčil som sa tam so šéfredaktorskou funkciou. Šlo o vyše dvadsiaty duel jedného prominenta s trinástimi novinármi. Ale tentoraz som mal značnú trému.

Lebo som sa dostal do protirečivej  pozície, keď som si ako moderátor a zároveň autor uvedeného televízneho formátu  želal,  aby novinári na Michala Kováča ostro dotierali, boli naňho nepríjemní. Aby beseda upútala diváka, bola dynamická,  polemická a zaujímavá. Ale v rozpore s tým som si prial, nech mu, o týždeň už môjmu šéfovi, dajú v relácii dýchať a naňho príliš netlačia. Aby obstál na úvod úradovania so cťou pred médiami. Uvedomil som si, že s nimi ešte neskúsený Michal Kováč musí odpovedať na každú otázku trinástich predátorov slova bezprostredne, bez možnosti si odpoveď  zvážiť.

Pri prvej mediálnej prezentácii sa však ukázal na prekvapenie dobre.  Zvládol všetky otázky, čo prekvapilo novinárov aj mňa. Bolo ich tam asi tridsať, ale pýtať  sa mohli len „vyvolení“ trinásti. Preto ma na Kováčovo temer dvojhodinové vystúpenie zaujímali ohlasy  redaktorov z prítomných denníkov:

Ján Füle – SME: „Odpovedal ako diplomat, veľmi pokojne. Ak vydrží byť takýto ďalej, asi bude tým, čo si predsavzal. Tým prvkom, ktorý zjemňuje konflikty na politickej scéne.“

Július Gembický – Národná obroda: „Jeho odpovede boli rozvážne a premyslené. Bol pripravený aj na najháklivejšie problémy politiky. Vie komunikovať aj s novinárskou obcou.“

Mária Šišoláková – české Lidové noviny: „Jeho odpovede na moje otázky boli vyčerpávajúce a precízne formulované.“

Renáta Havranová – česká Práce: „Na súčasné pomery je pán prezident Kováč veľký diplomat.“

Štefan Rosival – Nový čas: „Beseda s prezidentom na mňa urobila veľmi dobrý dojem. Na každú otázku mal adekvátnu odpoveď, žiadnej sa nevyhol. Odpovedal priamo – aj na moju otázku.“

Spočiatku som sa obával, či bude prezident vedieť pohotovo odpovedať bez zdĺhavých argumentácií. Na prekvapenie však hovoril stručne a k jadru veci. Veď na podujatiach Trinásť plus jeden som spoznal podstatne skúsenejších a lepších rétorov. Napríklad prezidenta Havla, predsedu federálnej vlády Čalfu, premiéra Mečiara a ďalších, ale Michal Kováč za nimi v ničom nezaostal.

Prečo Michal Kováč hneď po jednom roku stratil doma svoj zvučný cveng? Jeho posmrtných kritikov sa preto spýtam: Prečo si ani prezident Kiska neudržal takú prestíž, popularitu a dobrú povesť až do konca svojho mandátu, ktoré pôvodne získal? U Michala Kováča bola toho dôvodom nevraživosť a pomstychtivosť patologického klamára Mečiara.  Aj u Andreja Kisku sa pričinil o jeho určitú potopu práve rovnaký demagóg Róbert Fico. Veď opakujúce sa lži, vymyslené fámy, aféry či iné diskriminácie každej zdeformovanej moci vedia voči  „nepriateľovi“ vyfabrikovať (za pomoci skorumpovaných médií a novinárov) vo verejnej mienke úžasné zvraty a divy.

A preto už od počiatku by mali mienkotvorné médiá venovať trvalú pozornosť všetkým krokom našej nádejnej prezidentky, ktorú nám už závidia Česi. A verím, že čoskoro budú v zahraničí  závidieť aj iní. Ale tá ani vtedy, ak by bola Matkou Terezou a zároveň dôslednou zástupkyňou práv občana, sa naisto dostane do rozporov s každou vládou. A nech ju ochraňujú samotné Nebesá, ak by to bola Ficova vláda. Myslím si, že potom by jej povesť a popularita nebola  na konci mandátu o nič lepšia než Michala Kováča.  

(V komentári som použil i dva úryvky z mojej novej knihy Vedieť odísť, ktorú vydá už koncom tohto mesiaca Vydavateľstvo Veda.)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Ramadán na prieskumy je ďalší koaličný idiotizmus

„Návrh“ je dokumentácia ovládnutia myslí konšpiračnou optikou.


Už ste čítali?