Prečo Kováč omilostil syna?

Autor: Jozef Sitko | 4.9.2019 o 0:01 | (upravené 4.9.2019 o 0:20) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5788x

Prezidentka Čaputová vymenovala Michala Kováča ml., ktorého s Kočnerom kedysi spájala   kauza Technopol, za veľvyslanca v Abu Dabi (SAE). Tým zaktivizovala proti sebe rôznych „kritikov“.

Viaceré konšpiračné média začali proti prezidentke antikampaň pre veľvyslanecký post syna prezidenta Kováča, ktorého on pred dvadsiatimi rokmi amnestoval   v kauze Technopol. Túto amnestiu zrušil parlament v roku 20l7 z dôvodu, že otec ako hlava štátu nemôže amnestovať svojho potomka. Preto prokuratúra obnovila vyšetrovanie.          

Hovorca Čaputovej v tejto veci oznámil, že exprezident Kiska potvrdil, že toto vymenovanie za veľvyslanca navrhol ešte jemu minister zahraničia Lajčák:  „Povedal som mu, že na základe podkladov, ktoré priniesol, nemám s Michalom Kováčom problém, ale nevymenujem ho, pretože končím vo funkcii.“ Kováčovo vymenovanie už predtým schválil parlamentný výbor, vláda a súhlasili s ním aj Spojené arabské emiráty. Keďže žiadne nové skutočnosti sa neobjavili, preto Čaputová menovanie odobrila. Veď na jeho zamietnutie nebol  nijaký vážny dôvod, pretože nemecký súd zbavil v prípade Technopol Michala juniora viny. 

                                                            x    x    x         

Verejnosť si však môže položiť otázku: Prečo prezident Kováč udelil svojmu synovi milosť?  Neraz aj z neznalosti ju prirovnávaná k amnestiám Mečiara. Ľudia sa síce dozvedeli, ako to bolo s únosom jeho syna. Ale si už nepamätajú, že slovenská strana nepožiadala vo veci jeho následného stíhania rakúske orgány, aby  zadržaného slovenského občana vydali po únose späť na Slovensko. V tomto podstatnom bode  verejne klamal premiér, ministri zahraničných vecí a vnútra aj generálny prokurátor. Z hľadiska medzinárodných zvyklostí postupovali neštandardne. Prečo?  To dobre vedeli! Ale až  keď rakúsky súd rozhodol, že Michal  Kováč mladší sa môže v kauze Technopol vrátiť domov,  sa voči nemu účelovo začalo trestné stíhanie za podvod.

V tejto závažnej kauze, týkajúcej sa predovšetkým prezidenta a nie syna, boli však príslušné orgány dlho  nečinné a vôbec nič v nej nešetrili. Prvé a jediné čo sa stalo, že odobrali podozrivému z trestnej činnosti Michalovi mladšiemu cestovný pas. A znova sa nič nevyšetrovalo, z miesta nepohlo, ani prokurátor nevzniesol obžalobu. Plánovaný zámer sa však dosiahol. Vládna moc za pomoci SIS zvýšila škandalizovanie hlavy štátu V Nemecku sa v neprítomnosti obvineného syna konal súd, ale stíhaný aktér sa naň nemohol dostaviť a sa obhájiť. V tomto široko medializovanom a médiám podvrhovanom prípade neplatila žiadna prezumcia neviny, uplatňovaná po Novembri ´89 aj u politických kriminálnikov. Ale odobratím pasu obvinený  Kováč mladší nemohol vycestovať do Nemecka, aby sa  buď očistil, alebo ho tam  odsúdili.

                                    x    x    x

V súvislosti s prípadom mi prezident spomenul, že predseda NR SR Gašparovič mu navrhol, aby súhlasil so zastavením trestného konania vo veci únosu syna a potom sa proti Michalovi mladšiemu zastaví trestné stíhanie za podvod Technopol. On však jeho návrh odmietol. Následne na obrazovke skorumpovanej Slovenskej televízie však vídal v správach fotografie SIS(kou) podhodených, vyštvorčekovaných,  vraj utajených svedkov. Tí anonymne tvrdili nacvičené lži. Preto po porade s právnikmi a v súlade s Ústavou udelil synovi milosť. Zabránil tak, aby sa stal obeťou bezprávia a kriminálnikom len preto, že sa mu Mečiar chcel pomstiť a posilniť únoscami vymyslenú verziu o samoúnose.

Práve na základe  prezidentovho omilostenia musela polícia Michalovi mladšiemu vrátiť zadržaný cestovný pas a mohol tak vycestovať do Nemecka. Tam potom súd  zrušil jeho obvinenie v trestnej veci. Ale túto skutočnosť už vtedajšie vládne médiá nezverejnili, o čom sa dezinformovaná verejnosť dozvedela len sporadicky.

                                                            x    x    x   

Ale prečo u nás trvalo až dve desaťročia, kým sa občania dozvedeli o prezidentovi Kováčovi aspoň zlomok  pravdy? Najprv musel po dlhej ťažkej chorobe zomrieť, kým sa zrušili  amnestie, kryjúce únos syna Michala. Lenže až dovtedy roky ťahala naša justícia bývalú hlavu štátu bahnom, vyhovejúc krivým žalobám Ivana Lexu. Potom ťažko pochopiť, že „zástupcovia  spravodlivosti“ kričali na slávu zrušenej amnestie, pričom odstránili jedno zlo a zároveň spáchali druhé.

Po dvoch desaťročiach s veľkou pompou odsúdili nehorázny štátny zločin,  ale zároveň zrušili milosť prezidenta Kováča pre jeho syna.  Výlučne  preto, že ju otec udelil synovi. Vari občan Michal Kováč junior nemá ústavou zaručené rovnaké práva ako iní občania len preto, že otec bol hlavou štátu? Azda sa mu iba preto odoprelo ústavné právo na milosť?  To právo, ktoré premiér Fico a jeho služobníci zachovali u ochraňovaného kriminálnika Kočnera. Zrejme bol na to vážny dôvod. Ale kto iný ako Mečiarom nenávidený otec mohol Michalovi juniorovi udeliť milosť, aby ho ochránil pred   svojvôľou tohto vtedy samovládcu? Keď nie on, tak potom kto iný? Vari bez rodinného vzťahu poľský,  český či maďarský prezident?

Uvedomili si poslanci, akú novú krivdu a nespravodlivosť spáchali, keď dovolili spojiť do jedného vreca zrušenú  amnestiu o únose s udelenou milosťou? Azda porušil Michal Kováč starší Ústavu SR, keď omilostill syna? Ak ju však neporušil, tak milosť už nemohli zrušiť  poslanci ani ústavnou väčšinou. Akú neúctu a zlo tým spôsobila politika Fica a Danka na pozostalej rodine hlavy štátu? Lenže vládnuci páni,  mnohí predtým súdruhovia, ani náznakom nezažili mediálny útlak, organizované kampane, zákerné útoky a neústavné rezolúcie Národnej rady ako Michal  Kováč a tým i  jeho najbližší.

                                                            x    x    x

S doterajšou prácou Kováča mladšieho v diplomacii je spokojný aj minister Lajčák:  „Pôsobenie v SAE bude jeho štvrtým vyslaním do zahraničia. Počas svojej diplomatickej práce preukázal výborné schopnosti a výsledky.“ Mala potom prezidentka Čaputová objektívny dôvod ho nevymenovať. Veď len v mimoriadne vážnej situácii neguje hlava štátu  návrh a názor ministra zahraničia. Oprávnene možno teda tvrdiť, že postupovala správne. Aj napriek vedomiu, že sa potom nevyhne neobjektívnej a účelovej kritike mnohých neprajníkov..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?