Aký by bol vývoj bez okupácie?

Autor: Jozef Sitko | 23.8.2019 o 14:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  949x

Môže ktokoľvek jednoznačne tvrdiť, že by nemohla byť takzvaná „tretia cesta“ prijateľným riešením z dnešného marazmu? Či šlo iba o naivný pokus alebo podvod reformátorov?

Politici  (Dubček, Smrkovský, Kriegl, Šík,  Slavík a ďalší)  boli určite iní ako násilní zadubenci, ich odporcovia. Aj dnes  verím, že to mnohí z nich mysleli s reformou a modernizáciou socializmu (nie boľševizmu) na akúsi vhodnú premenu na západnú sociálnu demokraciu vážne a úprimne. Ale systému takzvanej „tretej cesty“ však ortodoxní komunisti rýchlo vykrútili krk a noví kapitalisti odťali jeho hlavu. Oba nepriateľské protipóly sa však zhodli v jednom, že vylúčili akýkoľvek návrat  k politike roku 1968.

Životaschopnosť a  oprávnenosť tohto tretieho smeru (socializmu s ľudskou tvárou) sa tak v praxi nedali po okupácii odskúšať. Preto by dnes nikto nemal jednoznačne tvrdiť, že bol tento smelý pokus o rehabilitáciu socializmu funkčne nespôsobilé a spoločensky nereálne riešenie. Jednoznačne sa však dá tvrdiť, že pre starý aj dnes praktizovaný svet sa javil príliš nebezpečným experimentom. Ako by však dopadol bez zásahu agresora z Východu,  nikto nemôže vedieť. Ale možno právom tvrdiť, že celkom iná politika Prahy už v samej podstate odlišná od Moskvy, bola pre Rusov a jej satelitov neprijateľná.

                                                x    x    x

V roku 1968 po dlhých rokoch klamstva, fráz a pretvárky som už nepočul  len prázdne sľuby o „svetlých zajtrajškoch“, ale o smelých plánoch, z ktorých časť sa začala do okupácie plniť (ani nie za osem mesiacov!).  Napríklad šlo o zrušenie ostro stráženej cenzúry médií. Stačí si tiež pripomenúť  odvážnu hospodársku reformu ekonóma Šika, ktorá na vtedajšiu  dobu zašla príliš ďaleko z hľadiska konkrétneho uplatnenia demokracie a mocenského zániku  reálneho socializmu ruského vzoru.

V mnohých štátnych podnikoch a  organizáciách už začali prípravy na voľby z osadenstiev pracovníkov do takzvaných rád pracujúcich, ktoré podľa zákona získali právomoc vymenúvať štatutárov podnikov, inštitúcii či iných pracovísk. To by však znamenal koniec komunistickou stranou nadirigovaných nomenklatúr a prakticky by to bol aj postupný  zánik jej neobmedzenej hospodárskej a  politickej moci. Lenže to, čo reformátori v legislatíve intenzívne a pracne do okupácie vytvárali, prisluhovači okupantov rýchlo zrušili. 

Paradoxne,  že to boli práve reformní komunisti, čo  v pamätnom  roku 1968 začali odstraňovať presne to, čo dnes  uplatňujú pohrobkovia z antidemokratickej liahne. Tí, ktorí strkajú svojich ľudí do štátom kontrolovaných hospodárskych organizácií či na iné miesta v hospodárstve a aparáte moci, aby tam mohli beztrestne kradnúť. Preto si dovolím  tvrdiť, že ak by k nám neprišla pohroma zvonka, tak z vnútra by si už žiaden boľševik netrúfol zmeniť politiku a ciele Januára ´68 dospieť do lepšej  doby,  než napriek demokracii v mnohom zle dospel vývoj u nás dnes 

                                    x   x    x

Kritikom historického roka 1968 by som pripomenul, že práve táto éra mala v sebe rozdielnu vnútornú silu a etickú dispozíciu  oproti stavu, ktorému  sme svedkami po troch desaťročiach. To tvrdím v rozpore s tým, čo pre mňa  všetko priniesol  práve  November ´89. Dôvodom pre kritický stav dneška je v tom, že dvadsaťročný marazmus  komunistického vládnutia do roku 1968 vtedy ešte neotrávil myseľ občanov natoľko, ako ju potom zdevastovala  normalizácia a sebazáchrana. To opakujúce sa lokajstvo, pretvárka a lož počas dlhej okupačnej zloby. V roku 1968 občania po dobe komunistického tmárstva znova verili  sebe, morálke, pravde, cti  a dobru, pre ktoré hodnoty by  priniesli  akúkoľvek  obeť. Po roku 1989 však občan z týchto morálnych kvalít čoskoro rezignoval pre dominantnosť nových neporiadkov a  nespravodlivosti starých zbojníkov.

(Z pripravovanej knihy Jozefa Sitka: Vedieť odísť.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?