Čo potom až príde hospodárska kríza?

Autor: Jozef Sitko | 21.7.2019 o 0:02 | (upravené 21.7.2019 o 17:25) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  1272x

Odpudzujú ma katastrofické scenáre, ale Slovensko sa mi už javí ako potápajúci sa TITANIK, kde sa rozdávajú namiesto záchranných viest „sociálne balíky“. Dospeje náš štát na rovnaké pohrebisko ako automobilka Detroit?

S blížiacou sa svetovou hospodárskou krízou sa ocitne Slovensko v neporovnateľne nevýhodnejšej situácii než v roku 2008 pri finančnej kríze v USA. Pretože odvtedy jeho neperspektívny rozvoj, zlodejské šafárenie a nezodpovedné zadlžovanie by ešte niekoľkonásobne zhoršil svetový hospodársky krach. Hrozivejšie ako pred desaťročím. 

Spôsobil by hromadné zatváranie fabrík, enormnú nezamestnanosť, exekúcie na nesplatené pôžičky nemovitostí, rapídnu infláciu meny, úpadok bánk, či iné nebezpečné javy krachu štátu. Mnohí finanční analytici však tvrdia, že sa udalosti z roka 2008 už nebudú opakovať, že svetová ekonomika nebude najbližšie roky stagnovať, ale narastať.

To však tvrdili aj mnohí odborníci v USA pred vznikom americkej finančnej krízy, ktorá menej či viac zasiahla celý svet. Tých serióznych, ktorí varovali pred finančnou bublinou hypoték ani bankári, ani politici nechceli počuť. Keď nakoniec krízová finančná recesia hospodárstva vznikla, tak iba na americkom kontinente spôsobila „úlet“ deviatich miliónov pracovných miest. A následne samotná hodnota majetku domácností upadla o astronomickú sumu - o vyše 19 biliónov dolárov!

Preto o to horšie sa dnes ako v r. 2008 javí  obraz nepripraveného a zadlženého Slovenska, ktoré sa čoraz viacej zadlžuje najrýchlejšie v EÚ. Čo potom možno čakať od Pentou ovládaného zdravotníctva, podvyživeného a nefungujúceho školstva, zbyrokratizovanej a spolitizovanej verejnej či štátnej správy, od polície, prokuratúry, súdov či  iných štátnych služieb?

Treba tiež počítať, že s každou vážnou ekonomickou krízou sa podstatne zvýši aj migrácia do rozhádanej Európy z Afriky a Ázie. Pričom už v blízkej dobe všade pribudnú suchá, povodne, hurikány, zemetrasenia či iné živelné pohromy. A s nimi tiež krvi sa neštítiaci diktátori, bratovražedné vojny a najhorší netvor – všemocné hladomory a smrteľné choroby.

Hospodárske silné a konsolidované krajiny prežijú novú hospodársku krízu s oveľa menším dopadom a úpadkom než my. Treba si aj uvedomiť, že ešte v roku 2008 sme neboli veľkou montážnou dielňou pre automobily, ktorých výrobu a predaj vždy postihne kríza najviac.  Menej sme tiež vtedy mali zdevastovanú prírodu a jej zdroje -  lesy a úžitkovú pôdu bez veľkých záplav a sucha.

Globálna hospodárska kríza v. roku 2008 sa nás len málo negatívne dotkla. Naše hospodárstvo sa vtedy nachádzalo na vrchole cyklu a stabilitu mu zabezpečil aj ozdravený bankový sektor. Práve to umožnilo s menšou škodou prežiť hrozivý tlak prvej vlny krízy.

Žiaľ, následnú vyše desaťročnú celosvetovú prosperitu a hojnosť finančných zdrojov z Bruselu naši politici nevyužili, ale zneužili. Užitočne a perspektívne neposilnili náše hospodárstvo a sekundárnu sféru spoločnosti. Nezaviedli efektívnu elektronizáciu verejného života či rýchlu a nepredraženú výstavbu ciest. Neskonsolidovali, ale prehĺbili kritický stav v zdravotníctve, školstve, v polícii, prokuratúre, na súdoch, úradoch, v štátnych podnikoch či inde. Zdevastovali, čo sa iba dalo pre svoj osobný a zištný prospech. Česť výnimkám!

V každej kríze však vzrastá význam poľnohospodárskej produkcie. Ale v akom stave máme dnes poľnohospodárstvo? Môže nás aspoň veľmi biedne uživiť? A bez dotácií z európskych fondov môže vôbec prežiť? Veď od nich sú závislí aj poľnohospodári z iných krajín EÚ. Preto aj hodnota a cena tejto pre život najvýznamnejšej komodity mnohonásobne vzrastie práve v krízovej ekonomike spoločenského úpadku. Lenže po roku 1989 sa poľnohospodárstvu, ktoré za socializmu zrejme jediné dobre fungovalo, sa nemilosrdne vykrútil krk.

Náš rozkradnutý štát prakticky už nič významné nevlastní. Nemá ani na predaj ako Grécko ostrovy. Veď už pod vlastnými nohami utratil poriadny kus poľnohospodárskej pôdy - rabovaním lesov, jej predajom zahraničným farmárom a bezhlavou, neperspektívnou zástavbou fabrík, skladov či stavieb zištných developérov. 

Nás obyčajných ľudí potom nezachráni ani rýchlo tlačiareň eúr v Európskej centrálnej banke. Z týchto inflačných peňazí môžu zbohatnúť len bankári, finančné žraloky či iné hyeny, živiace sa na budúcich tragédiách a mŕtvolách.

Naisto kríza napácha menej zla napríklad v prosperujúcom Singapúre ako na Slovensku. Oba štáty síce majú rovnaký počet obyvateľstva, pričom tento ostrovný štát je však oveľa menší rozlohou, nemá žiadne prírodné zdroje a má ešte aj nábožensky a národnostne zložitejšiu sociálnodemografickú štruktúru než Slovensko. Ale podľa mnohých serióznych štúdií má najlepšie a najefektívnejšie školstvo na svete.

Jeho vysokú prosperitu i životnú úroveň (bez korupcie a minimálnej kriminalite) či poriadok vo verejnom živote mu zabezpečil jediný faktor – cielene maximálny rozvoj do ľudských zdrojov. V rozpočtovom rebríčku Singapúru je školstvo na druhom mieste za obranou. Povolanie učiteľa je tam nanajvýš prestížne nielen z finančného hľadiska, ale i úcty, čomu zodpovedá aj samotná kvalita pedagógov.  Systém vyučby je tam postavený celkom inak než u nás. Jej hlavným cieľom je rozvoj kritického myslenia študenta, pričom učiteľ iba nastoluje príslušnú tému a potom ju v podstate len dozoruje. V celom študijnom procese sú aktívni práve študenti.       

Zdá sa, že na Slovensku sa opakuje stav, ktorý bol pred svetovou krízou v USA. Márne tam seriózni finanční odborníci opakovali, čo čaká Ameriku aj Američanov, ktorí sa nemúdro zadlžovali hypotékami na zabezpečenie svojho bývanie za veľmi výhodný úver.

Ale napriek varovaniam aj najprestížnejšie banky reťazovito predávali vo veľkých balíkoch už bezcenné dlhopisy. V americkej ekonomike tak vedome a zištne vytvárali dieru v stovkách miliárd dolárov – takzvané finančné investičné bubliny. Vrcholoví manažéri bánk zarobili na tejto trestuhodnej transakcii desiatky a niektorí darebáci až stovky miliónov dolárov. Potom sa verejne kajali, lebo sa obávali väznenia. Ale v súčinnosti s korupčnými politikmi nakoniec obhájili túto cieľavedomú nezodpovednú krádež bez potrestania. Potvrdí sa znova, že každý zločin bez trestu sa čoskoro zopakuje v inej podobe? 

Najhoršie na tejto potenciálne katastrofickej  situácii však bude, že po vzniku krízy vyrastú ako huby po daždi rôzni záchrancovia národa.  Ďalší harabinovci či kotlebovci a národ ich nezmyselným slovám „spásy do pekla“ uverí.

Našťastie ani tento najčiernejší scenár sa nemusi v praxi celkom naplniť. Určitou nádejou občana je zodpovedne a kvalifikovanejšie voliť. Starostlivo zvážiť, s akými menami vhodí do urny svoj lístok. Neprihliadať na veĺkohubé reči, predvolebné sľuby a sociálne balíky. Ale sa zamerať na konkrétne činy a snažiť sa z množstva hoštaplérov  vyselektovať zodpovedných politikov.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?