Načasovaná bomba - súdruh Harabin

Autor: Jozef Sitko | 15.6.2019 o 8:10 | (upravené 15.6.2019 o 10:49) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  10362x

  Keď premiér Fico nezabránil zrušeniu amnestií popudil proti sebe V. Mečiara a I. Lexu, Dovtedy ich však úspešne odmietal zrušiť, lebo sa vraj nedali. Preto si našli náhradu - Štefana Harabina.

 

Bývalý komunista Harabin  vždy vedel s kým   sa spolčiť a skamarátiť,  ktorým smerom sa vybrať za kariérou. Svoje kúzla a tančeky napríklad predviedol aj pred televíznymi kamerami,  keď srdečne, násilne a demonštratívne vystískal aj vypusinkoval svojho vraj „kamaráta“ Fica, ktorému to nebolo príjemné. No už dnes upadajúcu hviezdu politiky nepusinkuje, ale kritizuje a ohovára. Ale krivé slovo nepovie na Mečiara. Veď tento bývalý komunista zakaždým včas spoznal, s kým si má zahrať partičku intríg a od koho môže získať pre svoje hry, konšpirácie a divadelné komédie  dostatok peňazí.

Pri prezidentskej kampani boli desiatky tisícov eur vraj od jeho rodiny a priateľov, lenže tie  prišli na ich účty až neskôr - od neznámych „dobrodincov“. Stále vplyvné štruktúry nedávnej  minulosti pochopili, že práve on, bývalý súdruh sudca, ktorý neprehral ani jeden vlastný spor a vyžaloval si od redakcií za „ujmu na cti“ možno až 500 – tisícov babiek,  bude ten ich pravý ochranca a záchranca pred spravodlivosťou. Bude ho len stačiť vyobliekať do parádnej uniformy  politika, ktorý bude bez hany a strachu schopný všetkého.

Káder nomenklatúry  čo súdil za socializmu, mal najvyššiu kvalifikáciu aj za Mečiara. Preto ho bez zaváhania vymenoval za ministra spravodlivosti, v ktorej funkcii sa plne  osvedčil ako Mečiarov parťák.  Ani pád vlády otca samostatnosti nevykoľajil kariéru ohňu vzdorného súdruha sudcu. Len jednoducho prestúpil z politiky na  predsedu Najvyššieho súdu, v ktorom rázne urobil poriadok. Všetkým kritikom zavrel hubu a boli ticho. Po rokoch sa mu zasa zachcelo byť prezidentom a po nezvolení opäť byť v justícii neomylnou Ctihodnosťou. A o pár mesiacov  znova zatúžil vstúpiť do utajených sfér najvyššej politiky.

Ale ako tieto artistické premety, obdivuhodné premeny z talára do politiky a z nej zasa na súd môžu  v demokratickom štáte existovať a ten ich ignoruje? Vraj všetko je 0. K. a právne  sedí.  Vari nezávislosť platí len  pre sudcov ako ochranný štít, ale pre občana už neplatí, aby rozhodoval o jeho vine či  nevine nespolitizovaný, od moci nezávislý sudca? Aby vynášal rozsudky podľa rovného metra na politického kriminálnika  a zlodejského zbohatlíka ako na obyčajného plebejca, ktorý porušil zákon. 

Keď to však tak nie je a nezávislé súdy pracujú závisle od politikov, tak radikálovi Kotlebovi pribúdajú nespokojní voliči a v budúcnosti budú ešte viac rásť Štefanovi Harabinovi. Práve on sa nespokojným občanom vie priamočiaro prihovoriť do ich nepokojného srdca a ponúknuť mu seba  ako najúčinnejší liek na všetky choroby štátu. On rozhodný, presvedčivý a najmä  sugestívny vodca s čarovným prútikom svojou tvrdou a pevnou rukou vymetie všetky zlá Dzurindovej, Ficovej a Radičovej vlády (okrem vzorovej Mečiarovej), a urobí na Slovensku rýchlejší poriadok než ktorýkoľvek víťazný kôň na preslávenej Veľkej pardubickej.

Veď náš nedostižný žonglér s paragrafmi a nádejný politik si vie komediálnymi kúskami získať pozornosť a záujem médií. Tie iba opakujú jeho teatrálne výstupy. Tie, čo im on naservíruje a novinári propagujú bez okamžitej kritiky jeho výmysly a nezmysly. A tak popularita paragrafového šamana rýchlo rastie a s ňou aj sľubné politické šance.

Náš večne nespokojný a pasívny ľud rád verí rozprávkam, lebo im chce veriť. Aj tomu, že do jeho života  vpadne dobrý čarodejník, ktorý naraz vymetie roky vŕšenú špinu a vyrieši na povel problémy občanov. Ale z tohto šamana z NS a zabávača  sa už nemožno smiať. Lebo on  do bojového šíku a k volebným urnám  zmobilizuje aj Mečiarove babky – demokratky.

Tento nedávny kandidát na funkciu v štáte najvyššiu, hoci neuspel, ale bohorovne tvrdil, že on je víťazom.  V prezidentskej kampani si vymýšľal bohapusté lži, nepravdivo osočoval konkurentov  a bol pre každý zdravý rozum (okrem jeho voličov) na funkciu prezidenta neprijateľným. Každý slušný i menej drzý človek by na jeho mieste hneď po zvolení novej prezidentky jej zablahoželal. Veď Zuzana Čaputová  Štefana Harabina prevalcovala  počtom hlasov temer o trojnásobok.

Ale bývalý komunista zvyklý na socialistický diktát a všeobecné klamanie strany, že biele je čierne či naopak, chce novú prezidentku napriek volebnému výsledku spochybniť súdne. Tým však  spochybňuje aj volebné hlasy vyše milióna voličov. Dokonca jej chcel  zabrániť  vymenovaniu do funkcie len pár dní pred  inauguráciou. Kladiem teda otázku: Aký je Štefan Harabin  človek? Aký má charakter, keď do nekultúrnej politiky vnáša ešte hlbší suterén?

Veď iba hlupák si môže myslieť, že v Košiciach padli všetci na hlavu a že by mohli vyniesť ortieľ v prospech piatich žalôb súdruha Harabina. Už tri z nich zamietli. On však  dobre vie, že všetky jeho podania sú len nehorázne bludy,  ktorým opodstatneniam ani sám neverí! Navyše zaslal na súd výhradu zaujatosti u jedného zo siedmich sudcov  a tým zablokoval konať v predmetnej veci zúženému plénu súdu.

On vie dobre, že mu nemôžu pomôcť ani jeho priatelia na ÚS spomedzi siedmich sudcov z pléna. Lebo keby vyhoveli jeho absurdným návrhom, tak by vniesli do verejného života obrovské rozhorčenie a do ulíc veľkú občiansku rebéliu.  Je poľutovaniahodným činom, keď  nový buditeľ národa  zámerne a len s osobných dôvodov útočí na symbol  štátnosti – novú prezidentku. Práve preňho je aktuálny môj publikovaný článok v blogu: „Chceli sme svoj štát a pľujeme na jeho hlavu.“

 

 

           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za ľudí pôjdu do volieb samostatne, rokovania o spájaní stroskotali

Líder Za ľudí Andrej Kiska odmietol koalíciu štyroch aj piatich opozičných strán.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kiska si z nás robí dobrý deň

Ísť do koalície nemusí, ale nech si nevymýšľa hlúposti.


Už ste čítali?